Futbalový fanatik, básnik a tuhý fajčiar: Velikán zo Zvolena zanechal nezmazateľnú stopu
Ikonický československý tréner Václav Ježek (vpravo) v debate s Jozefom Venglošom Zdroj: Profimedia 
PRAHA - Zatiaľ čo ako hráč Václav Ježek nezanechal vo futbale výraznejšiu stopu, ako tréner patrí k najvýraznejším československým osobnostiam najpopulárnejšieho kolektívneho športu.
Na čele zoznamu jeho úspechov stojí senzačné zlato z majstrovstiev Európy 1976 či šesť ligových titulov so Spartou, presadil sa aj v zahraničí. Od narodenia najlepšieho českého trénera 20. storočia uplynie 1. októbra 100 rokov.
Reprezentáciu prevzal pracovitý a húževnatý kouč v lete 1972 a po jej krachu na svetovom šampionáte v Mexiku aj kvalifikáciu Eura začínal prakticky od nuly. V prvých štyroch zápasoch si pripísal štyri porážky, ale nakoniec vytvoril tím, ktorý sa postaral o jednu z najslávnejších kapitol československého futbalu.
Na záverečný turnaj ME 1976 v Juhoslávii pritom Ježkovo mužstvo odchádzalo v úlohe outsidera, čs. celok sa ale nezľakol veľkých mien. V semifinále vyradil po predĺžení favorizovaných Holanďanov na čele s Johanom Cruyffom a vo finále si po penaltovom rozstrele poradil aj s úradujúcimi majstrami sveta Nemcami.
"Keď do nás v belehradskom finále začali Nemci búšiť, bolo šťastím, že v bráne stál Ivo Viktor. Potom sme mali smolu, že súper predsa len chvíľku pred koncom normálneho hracieho času lacným gólom vyrovnal, ale šťastie sa k nám opäť priklonilo tým, ako perfektne nám vyšli strely zo značky pokutového kopu. Celkovo si však myslím, že smoly som mal oveľa viac, zatiaľ čo šťastie bývalo také jednorazové," vyhlásil Ježek, ktorý skončil pri národnom tíme po neúspešnej kvalifikácii MS 1978.
Rodák zo Zvolena začal s futbalom v Banskej Bystrici, neskôr hral za Jaroměř, Dvůr Králové, Úpice, Hradec Králové, Duklu Brno či Liberec. Svoju hráčsku kariéru ako obranca či stredopoliar nedotiahol vyššie než do druhej ligy, okrem futbalu pracoval ako obchodný zástupca u Baťu.
Ježek začal s trénovanm ako tridsaťročný pri libereckom doraste, potom viedol Českú Lípu a pôsobil ako šéftréner mládeže Dukly Praha. V roku 1963 prišiel ako nie príliš známy tréner do Sparty a po dvoch rokoch ju doviedol k víťazstvu v lige, prvému po jedenásťročnej odmlke. Na Letnú sa potom ešte niekoľkokrát vrátil a pridal ďalších päť titulov.
Medzitým pôsobil v Holandsku a vo Švajčiarsku, kde trénoval Haag, Feyenoord Rotterdam či FC Zürich. "Nebyť mojich zahraničných angažmánov, z ktorých som za bývalého režimu musel odvádzať veľmi tučné sumy, sotva by som na tom bol oveľa lepšie ako môj niekdajší uznávaný kolega Jaroslav Vejvoda," povedal Ježek.
Súčasne pracoval pri reprezentácii, či už ako tréner dvadsiatky, alebo asistent Jozefa Vengloša pri áčku, s ktorým na MS 1990 v Taliansku postúpili až do štvrťfinále. Krátko potom oznámil odchod z lavičky, ale pri futbale zostal ako manažér. Keď mu spolu s americkým podnikateľom českého pôvodu Borisom Korbelom nevyšlo spojenie so Spartou, odišli šokujúco pre letenských priaznivcov do konkurenčnej Slavie.
Ježek predsedal na konci života k Únii českých futbalových trénerov, pri ktorej zrode stál, aj technickej komisii zväzu. V priebehu kvalifikácie MS 1994 prevzal rozložený národný tím s minimálnymi šancami na postup. Reprezentácia pod jeho vedením vo zvyšných šiestich zápasoch neprehrala a do záverečných minút posledného zápasu v Belgicku bojovala o postup na šampionát v USA, hoci nakoniec neúspešne.
"Priateľov mám mnohonásobne viac, nepriatelia sú zase o to väčší, čím je ich menej. Lenže nepriateľov majú všetci, aj tí, čo znamenajú pre národ Ježiša alebo Mesiáša. A je to vlastne dobre, aspoň nezaspíte na vavrínoch," povedal kedysi futbalový fanatik , ktorý miloval rýchlu jazdu autom, cigarety a tiež písal básne. Zomrel v auguste 1995 vo veku 71 rokov.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
