Nebyť režimu, hral by za európsky veľkoklub: Československá legenda si prešla vskutku všeličím
PRAHA - Známy futbalista s vybrúsenou kopacou technikou, inteligentný tvorca hry s milimetrovou prihrávkou a neprekonateľný exekútor priamych kopov.
A tiež autor nezabudnuteľného belehradského penaltového "dloubáku", ktorým vstúpil do histórie. Antonín Panenka, najslávnejší "klokan", majster Európy a čestný prezident Bohemians 1905, oslávi 2. decembra 75. narodeniny.
"Pre mňa je dôležitá jedna vec, že to čo som mal rád, futbal, čo bol môj koníček a s čím som sa bavil, sa stalo mojim povolaním. To si myslím, že nezažije veľa ľudí. Netušil som, že sa niekedy budem futbalom aj živiť. To považujem za taký najväčší top v živote. Potom to samozrejme boli športové úspechy.
Bol to Belehrad, ale veľmi vysoko si cením, že som niekoľkokrát v živote hral s výberom sveta a Európy s najlepšími hráčmi v tej dobe ako bol Eusébio da Silva Ferreira, Bobby Charlton, Franz Beckenbauer, Lev Ivanovič Jašin, Johan Cruijff. S takýmito hráčmi som mal možnosť byť v kabíne a zažiť atmosféru. To bolo nádherné," vyznal sa pre TASR jubilant Panenka.
Len minulý týždeň sa zlatí československí chlapci z Belehradského finále spoločne stretli. "Účasť bola neskutočne dobrá, Jozef Móder a Zdeněk Nehoda chýbali. Inak tam boli všetci, ktorí to zažili a žijú. Dokonca aj Marián Masný (Béla) prišiel.
Bolo to krásne stretnutie, kde sme si všetci pospomínali, porozprávali, trošku ten futbal skritizovali, poplakali sme si, aj vypili a bolo to príjemné. Ja to beriem stále tak, že Slovensko a Slováci nie sú žiadna cudzia zem, sú to takí istí kamaráti, ako boli predtým," prezradil.
Baviť sám seba, spoluhráčov i divákov
Panenka nevynikal bojovnosťou či rýchlosťou, ale predovšetkým výbornou kopacou technikou. Aj vďaka týmto prednostiam patril v rokoch 1973-1982 k oporám československej reprezentácie.
"Moje krédo bolo hrať futbal tak, aby som ho povzniesol vyššie ako len na obyčajné kopanie do lopty. Baviť sám seba, spoluhráčov i divákov. Napríklad prekvapivými vecami, o ktorých by si mohli rozprávať," povedal nedávno Panenka, ktorý v októbri 2020 bojoval s koronavírusom a prekonal obojstranný zápas pľúc.
Jeho povestný "vršovický dloubák" z belehradského finále majstrovstiev Európy 1976 proti Nemecku vznikol počas tréningu v pražských Bohemians. V lige mala penalta premiéru na jeseň 1975, prvým exekútorom však bol útočník Štefan "Pišta" Ivančík. Panenka si to vyskúšal až neskôr.
V nezabudnuteľnom belehradskom finále sa výber Československej socialistickej republiky nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky.
Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k jedenástkovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka.
Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera. Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov. Kapitán reprezentácie NSR legenda Franz Beckenbauer už kopať nemusel.
Na druhý deň sa svetové médiá predháňali ako pomenovať Panenkov spôsob prevedenia penalty. Najčastejšie sa kop prirovnával k padajúcemu listu. Českí novinári hovorili o "vršovickom dloubáku", lebo Panenka patril v tom čase k oporám vršovického Bohemiansu. Francúzske média zasa nazvali Panenku futbalovým básnikom. Aj vďaka belehradskej jedenástke je po legende českého futbalu pomenovaný španielsky futbalový mesačník Panenka.
Strelec musí brankára vystrašiť
"Strelec sa musí rýchlo rozbehnúť, tým vystrašiť gólmana, ktorý čaká ranu, a preto sa vrhá k žrdi. Potom už stačí loptu podseknúť a kochať sa jej letom do siete," povedal k tomu raz Panenka.
Za celú svoju kariéru dal týmto spôsobom viac ako 30 gólov a jeho oblúčik okopírovalo mnoho slávnych hráčov, napríklad Zinedine Zidane, Andrea Pirlo, Francesco Totti, Thierry Henry a ďalšie. O Panenkovi napísal v roku 1985 esej básnik Eugen Brikcius, ktorý "Tondovu" kopaciu techniku označil "za výraz čistej poézie".
O "dloubáku" raz povedal: "Moja žena vtedy robila na patentovom úrade na Václaváku a ja som sa zo žartu spýtal jej kolegu, či sa penalta dá patentovať. A on: 'Nejde, to nie je žiadna hmotná vec'. Dnes sa už dá patentovať aj myšlienka, ale v mojom prípade už je neskoro."
Jeho vrcholným kúskom bol legendárny "dloubák", váži si ale aj iné veci. "Na veľmi vysoké miesto kladiem, že som mal možnosť zahrať si vo výberoch sveta a Európy. Cítil som sa medzi nimi mimoriadne dobre. Bol som z nich najmenej známy, ale bolo mi s nimi veľmi pekne. Sú skromní, normálni a vás berú tiež tak. Podpísali sa, nechali sa odfotiť," povedal Panenka.
Známy lišiak s fúzikmi nebol nikdy príkladom nezlomného bojovníka, vynikal najmä hernou chytrosťou a originalitou. Populárny stredopoliar mával v "Bohemke" tiež svoje rituály: pred stretnutím si nechával tajne priniesť zo stánku pečenú klobásu.
Panenka sa narodil 2. decembra 1948 na pomedzí Vinohrad a Vršovíc. S loptou si veľmi skoro porozumel a v deviatich rokoch sa ocitol vo vršovickom "dolíčku". Mal pritom už za sebou dva nevydarené pokusy v Slavii a Dukle, tamojším trénerom sa zdal príliš malý a chudý. V zelenobielom drese Bohemians nastúpil do súťažného zápasu prvýkrát ako jedenásťročný proti Tesle Žižkov.
Zbožňovaný "Tonda" slúžil Bohemce verne 23 rokov
Na prelome rokov 1968/69 sa vo svojich necelých 20 rokoch v stretnutí s Teplicami prvýkrát prepracoval do prvého mužstva. Jeho technické parády potom vo Vršoviciach ospevovali až do roku 1981. Zbožňovaný "Tonda" verne slúžil Bohemke plných 23 rokov a v 230 ligových zápasoch nastrieľal 76 gólov.
V jednom drese zažil časy dobré aj zlé, a hoci kovaný Bohemák, v období, keď klokani surfovali druholigovými vodami, vážne uvažoval o angažmáne v slávnejších Sparte či Slavii. Vedenie klubu mu ale nevyšlo v ústrety.
Panenkove kvality ale neunikli pozornosti trénerov národného mužstva a v roku 1973 si v zápase proti Škótsku ako druholigový hráč odbil vo výbere Václava Ježka reprezentačnú premiéru. V roku 1976 potom prišiel na rad jeho prvý vrchol: v pamätnom finále ME jeho kľúčový penaltový "dloubák", znamenajúci majstrovský titul pre Československo, obletel celý svet.
O štyri roky neskôr pridal k belehradskému zlatu bronzový úspech z európskeho šampionátu v Taliansku a rok 1980 navyše ukončil ako jeho najlepší futbalista ČSSR. Panenka hral v národnom mužstve v rokoch 1973-1982 a 59 odohraných zápasov obohatil 17 gólmi.
Z mnohých ponúk si vybral dres Rapidu Viedeň
V 33 rokoch sa mu splnil ďalší sen: po tom, čo splnil vtedy platné podmienky zväzu, dostal povolenie na prestup do zahraničia. Medzi mnohými ponukami si vybral tú z Rapidu Viedeň. A neľutoval - v Rakúsku si urobil obrovskú popularitu.
V rovnako zelenobielych farbách Rapidu nastrieľal 63 gólov, dvakrát sa stal majstrom krajiny a trikrát víťazom Rakúskeho pohára. V roku 1985 si dokonca zahral finále Pohára víťazov pohárov. A v roku 2004 vyhral anketu o najkrajší gól rakúskej ligy, ktorý dal svojim povestným oblúčikom v roku 1982.
S vrcholovým športom sa Panenka rozlúčil v roku 1985. Do Rakúska síce dochádzal ešte až do roku 1994, avšak už ako hráč nižších súťaží. Vo veku 46 rokov definitívne ukončil kariéru, medzi jej najväčšie momenty sa radí aj stretnutie futbalových výberov sveta a Európy, do ktorých bol niekoľkokrát nominovaný. Zaujímavosťou je, že za celú dobu medzi seniormi nedal Panenka jediný gól hlavou.
Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post čestného prezidenta Bohemiansu Praha 1905.
"Vo funkcii som stále, ale ako čestný prezident. Nevykonávam denno-dennú prácu, nerozhodujem o finančných transakciách, hráčoch atď. Na to všetko sú tu ľudia. Moja úloha je reprezentatívneho charakteru, čo znamená spolupráca s našimi partnermi, sponzormi, kde využívajú v rámci svojich firemných akcií našich hráčov a podobne. Je to nepracovná funkcia, ale skôr reprezentatívna," objasnil TASR o svojom aktuálnom pôsobení Panenka.
Po novembrovej revolúcii prevádzkoval dva roky s kamarátom jednu pražskú cukráreň, potom ho ale opäť pritiahol futbal. Po krátkom pôsobení v klube SC Libuš zakotvil v roku 1994 opäť v Bohemians. Teraz je čestným prezidentom Bohemians 1905.
Pred pár rokmi musel ísť na operáciu s bedrovými kĺbmi. "Oba mám umelé. Ale od operácie sa pohybujem a cítim výrazne lepšie. Dokonca vleziem aj na ihrisko, aj keď hrať proti tridsaťpäťročným chlapcom nie je žiadny žart. Na druhej strane, ja som nebehal, ani keď som bol mladý," povedal pred rokmi Právu o svojej rolu pri zápasoch starej gardy Bohemians.
Antonín Panenka, ktorý hrá rád tenis, golf alebo biliard, sa vyučil za sústružníka kovov v ČKD Praha, v roku 1978 potom úspešne ukončil štúdiá na Strednej hotelovej škole v Poděbradoch. Je ženatý, s manželkou Vlastou majú syna Tomáša, dcéra Martina vlani zomrela.
Člen prestížneho Klubu ligových kanonierov
V roku 2008 dostal štátne vyznamenanie od vtedajšieho prezidenta Václava Klausa. Panenka sa stal v roku 2019 laureátom hlavnej ceny Českého klubu fair play a o rok neskôr držiteľom ocenenia pre športové legendy v rámci ankety Športovec roka ČR.
V roku 2014 neúspešne kandidoval do Senátu v Prahe 10, od zmeny pravidiel v novembri 2016 je so 139 gólmi (76 v Bohemians a 63 v Rapide) členom prestížneho Klubu ligových kanonierov.
Na platforme youtube má Panenkové famózne kopnutie jedenástky v Belehrade doteraz milióny vzhliadnutí. Stovky futbalistov z celého sveta, vrátane legiend, sa odvtedy snažili a snažia, či už úspešne alebo neúspešne, napodobniť Panenkovú jedenástku.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK, TASR