Na celom Turné nenašiel konkurenta: Japonskému fenoménovi stačilo aj druhé miesto

Japonský skokan Rjoju Kobajaši Zdroj: SITA/AP/Matthias Schrader

BISCHOFSHOFEN - Japonský skokan na lyžiach Rjoju Kobajaši sa stal tretíkrát v kariére celkovým víťazom Turné štyroch mostíkov.

Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka druhému miestu na záverečnom podujatí v Bischofshofene. V trojkráľovom vyvrcholení triumfoval domáci Rakúšan Stefan Kraft o 1,3 bodu pred Kobajašim, tretí skončil Slovinec Anže Lanišek.

Kobajaši predviedol najvyrovnanejšie výkony. V Oberstdorfe, Garmisch-Partenkirchene, Innsbrucku i v Bischofshofene obsadil druhé miesto a na 72. ročníku turné nadviazal na celkové triumfy z rokov 2022 a 2019. Vyrovnal sa tak trojnásobným šampiónom Poliakovi Kamilovi Stochovi, Helmutovi Recknagelovi z bývalej NDR a Nórovi Björnovi Wirkolovi. Na čele historických tabuliek je s piatimi prvenstvami Fín Janne Ahonen, Recknagelov krajan Jens Weissflog vyhral Turné štyrikrát.

"Vyhrať tretíkrát Turné je super pocit. Priznám sa, že na prvé dva triumfy si teraz ani veľmi nespomínam. Snažil som sa maximálne sústrediť na dnešnú súťaž a predviesť dva kvalitné skoky. Po poslednom súťažnom pokuse zo mňa opadlo všetko napätie a cítil som veľkú úľavu. Tento úspech určite oslávim a dám si nejaký drink," uviedol pre Eurosport Kobajaši, ktorý ako prvý skokan v tomto tisícročí vyhral Turné bez toho, aby triumfoval na niektorom zo štyroch podujatí. Naposledy sa to v roku 1999 podarilo Ahonenovi.

Japonec pristál v 1. kole v Bischofshofene na značke 137 m a usadil sa na čele o 1,2 bodu pred Kraftom. V druhom kole zaletel Kobajaši do vzdialenosti 139 m a v konečnom poradí klesol za Rakúšana, ktorý skočil o meter ďalej. Kraft slávil 36. individuálny triumf vo Svetovom pohári, vyrovnal zápis Ahonena a upevnil si vedenie v celkovom poradí prestížneho seriálu.

"Je to jeden z najkrajších dní v mojej doterajšej kariére. Vyhrať na domácej pôde pár kilometrov od môjho rodiska je fantastické. Bola tu moja rodina, priatelia a veľa fanúšikov. V priebehu Turné som sa cítil čoraz lepšie, nechýbalo mi sebavedomie, no na celkový triumf to nestačilo. Rjoju si ho zaslúžil, je to fajn, pohodový chalan, podal skvelé výkony," priznal Kraft.

Výsledky záverečného podujatia 72. ročníka Turné štyroch mostíkov v Bischofshofene:
1. Stefan Kraft (Rak.) 288,9 b. (136,5+140,0 m), 2. Rjoju Kobajaši (Jap.) 287,6 (137,0+139,0), 3. Anže Lanišek (Slovin.) 281,8 (134,5+141,0), 4. Manuel Fettner (Rak.) 271,4 (134,5+135,0), 5. Andreas Wellinger (Nem.) 267,9 (132,0+137,0), 6. Clemens Aigner (Rak.) 266,5 (133,5+131,0), 7. Halvor Egner Granerud (Nór.) 265,4 (132,0+133,0), 8. Pius Paschke (Nem.) 262,3 (129,0+133,5), 9. Peter Prevc (Slocin.) 261,8 (131,0+135,0), 10. Jan Hörl (Rak.) 259,5 (126,5+137,5)

Konečné poradie Turné:
1. Kobajaši 1145,2 b., 2. Wellinger 1120,7, 3. Kraft 1112,7, 4. Hörl 1093,5, 5. Lanišek 1089,1, 6. Michael Hayböck (Rak.) 1066,9, 7. Lovro Kos (Slovin.) 1043,8, 8. Aigner 1042,4, 9. Marius Lindvik (Nór.) 1029,4, 10. Timi Zajc (Slovin.) 1026,0

Celkové poradie SP (po 12 súťažiach):
1. Kraft 909 bodov, 2. Wellinger 697, 3. Kobajaši 591

Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2022/23 Halvor Egner Granerud (Nór.)
2023/24 Rjoju Kobajaši (Jap.)