Muž, ktorý sa nebál buchnúť päsťou do stola: Revolucionár definoval československý hokej
PRAHA - Ako hokejista to Luděk Bukač, ktorý zomrel 20. apríla 2019 vo veku 83 rokov, dotiahol až do národného mužstva, na lavičke reprezentácie potom stál pri zrode dvoch vynikajúcich hokejových generácií a ako metodík a publicista patril k celosvetovo uznávaným odborníkom.
V roku 2007 bol prijatý do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF, vstúpil aj do jej domácej obdoby. Strojca dvoch titulov majstrov sveta a striebornej medaily z olympiády patril k najvplyvnejším osobnostiam českého zimného športu číslo jedna.
"Som hrdý na obe zlaté mužstvá, hráči urobili ako pre seba, tak aj pre nás veľa v propagácii českého hokeja," komentoval Bukač vrcholy svojej dlhoročnej trénerskej kariéry. Od začiatku 80. rokov budoval spolu so Stanislavom Neveselým mužstvo, ktoré na MS 1985 v Prahe doviedli až k zlatu.
Rovnaký úspech dosiahol aj o 11 rokov neskôr vo Viedni. Oba tituly boli symbolické. V roku 1985 československí hokejisti prerušili dominanciu Sovietskeho zväzu a pred domácimi fanúšikmi slávili zlato. Titul z MS 1996 bol prvým od vzniku samostatnej Českej republiky a zahájil víťaznú českú éru.
Niekdajší stredný útočník Bukač obliekol dresy pražských klubov LTC, ČLTK, Motorletu a Sparty, kam si ho za veľkého záujmu športovej verejnosti priviedol Vladimír Zábrodský. Vojnu strávil v Dukle Jihlava. V najvyššej súťaži nastrieľal v 340 zápasoch 153 gólov, ďalších 11 ich pridal v 30 dueloch za reprezentáciu.
Hráčsku kariéru ukončil držiteľ striebra a bronzu zo svetových šampionátov v roku 1967, keď v 32 rokoch prevzal ako jeden z najmladších trénerov celok Sparty. Tú viedol na sklonku 60. rokov a potom v období 1973 až 1980, medzitým si odskočil k angažmánu v Košiciach a Českých Budějoviciach.
Odborník svetových parametrov
Trénovaniu sa ale začal venovať už ako hráč, keď ako študent FTVS absolvoval stáže v Kanade či bývalom Sovietskom zväze.
"Dodnes nie je plne docenený význam jeho študijných stáží za veľkou mlákou a v Moskve. Nikdy neprestal ďalej rozvíjať svoj odborný potenciál. Vždy šiel nekompromisne za svojím veľkým cieľom: keď v Sparte presadzoval agresívnu hru, opretú o nebývalo tvrdý tréning, keď sa pri vedení národného mužstva odmietal uspokojiť čiastkovými úspechmi, alebo napríklad keď roku 1994 uprostred zdanlivo bezvýchodiskového chaosu vo vedení nášho hokeja buchol päsťou do stola a v plamennom dokonale argumentovanom vystúpení presadil kandidatúru Karla Guta," uvádza web Siene slávy českého hokeja.
V roku 1980 z neho vtedajší všemocný predseda ČSTV Antonín Himl urobil hlavného kouča reprezentácie, hoci Bukač v roku 1968 vystúpil z KSČ. Nová trénerská dvojica mala za úlohu prebudovať mužstvo, ktoré po neúspechu na olympiáde v Lake Placid opustilo mnoho dlhoročných opôr.
Trpezlivá práca dua Bukač, Neveselý priniesla ovocie v roku 1985, kedy československí hokejisti na domácom ľade po druhej priečke zo ZOH 1984 a dvoch striebrách a bronze z MS pretrhli dlhoročnú nadvládu sovietskej "zbornej". Po zastávkach v Rakúsku a Nemecku sa rodák z Ústí nad Labem v lete 1994 vrátil k českému národnému tímu.
Krátko potom sa významne zaslúžil o zvolenie Karla Guta do funkcie predsedu zväzu a na MS 1996 vo Viedni zopakoval po jedenástich rokoch zlatý reprezentačný úspech. Na následnom Svetovom pohári však český tím vyhorel a po ďalších nepresvedčivých výsledkoch a množiacich sa kritikách Bukač rezignoval.
Krátko potom sa z vrcholového hokeja stiahol, ale úplne naň nezanevrel. V roku 1991 si založil so synom Luďkom uznávanú a úspešnú hokejovú školu pre mladé talenty, naďalej sa venoval aj písaniu odborných publikácií, statí, učebných textov a metodických príručiek. Občas sa aj v tlači kriticky vyjadroval k pomerom v českom hokeji.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK