Smiešne, hanebné i poburujúce: Škandály z histórie ZOH, o ktorých ste možno ani nepočuli

Ilustračné foto Zdroj: SITA/AP/Brynn Anderson

© Zoznam/ ČTK

• Zdielať
• 0
• Pošlite nám tip

PEKING - Na každý kultový olympijský triumf pripadá nemenej fascinujúci olympijský škandál.

Server BuzzFeed pripravil prehľad najdivokejších, najšialenejších a najviac fascinujúcich škandálov zimných olympijských hier za uplynulých sto rokov.

1. ZOH 1924: Zmrznuté ruky rozhodcom zabránili správne merať čas

Historicky prvé olympijské hry, ktoré sa konali vo francúzskom Chamonix, sprevádzala kontroverzia okolo merania času, kvôli ktorej získal zlato nie tak celkom najrýchlejší rýchlokorčuliar. Počas hier v roku 1924 používali funkcionári na meranie času počas rýchlokorčuliarskych pretekov ručné stopky.

Pretože bola veľká zima (nie nadarmo sa tieto olympijské hry volajú zimné!), rozhodcom mrzli ruky a mali problém zastaviť časomieru v správny čas. Chyby v meraní času znamenali, že si zlato odniesol americký outsider Charles Jewtraw. Ten neskôr časopisu Sports Illustrated priznal, že pred ziskom zlata nielenže nikdy nepretekal v korčuľovaní na 500 metrov, ale že na olympiádu ani netrénoval.

2. ZOH 1928: Rýchlokorčuliari roztopilo zlato pod nohami

Preteky v rýchlokorčuľovaní na olympijských hrách 1928 vo švajčiarskom Svätom Morici museli byť zastavené, pretože na vonkajšej trati sa začal rýchlo topiť ľad. V okamihu prerušenia pretekov bol vo vedení Američan Irving Jaffee, ktorý úplne deklasoval obhajcu titulu majstra sveta Nóra Bernta Evensena. Nórsky rozhodca nakoniec celú súťaž kontroverzne zrušil.

Mnohí sa však domnievali, že Jaffee mal získať zlato. S tým súhlasil aj Medzinárodný olympijský výbor, ktorý mu spätne medailu udelil – len aby neskôr rozhodnutie MOV zrušil Medzinárodný korčuliarsky zväz, ktorý Jaffeeovi medailu zase odobral. Je potrebné podotknúť, že sám Evensen vyhlásil, že si podľa neho Jaffee zlato zaslúžil.

3. ZOH 1968: Temné tiene na zjazdovke

Pri finále alpského lyžovania na hrách 1968 vo francúzskom Grenobli padla na zjazdovku hustá hmla. Rakúšan Karl Schranz po dokončení pretekov tvrdil, že pred neho počas jazdy skočil tajomný muž v čiernom oblečení a donútil ho prudko zastaviť. Domnieval sa, že to bol francúzsky policajt alebo vojak, ktorý bol vyslaný, aby ho sabotoval, a pomohol tak jeho francúzskemu súperovi Jeanovi-Claudeovi Killymu k zisku zlata.

Potom, čo jeho verziu potvrdili traja svedkovia, povolili olympijskí funkcionári Schranzovi preteky opakovať. Zajazdil čas, ktorý mu zaistil zlatú medailu - ale o dve hodiny neskôr bol diskvalifikovaný, keď vyšlo najavo, že vynechal dve brány. 

Na otázku, či bránky skutočne vynechal, Schranz odpovedal, že ho "hypnotizoval temný tieň, ktorý videl pred sebou". "Je možné, že som v tej chvíli minul bránu, aby som sa mu vyhol," dodal, ale tentoraz mu už tieň z tienistej pozície nepomohol.

4. ZOH 1968: Príliš horúce východonemecké lyžiny

Nebola to jediná kontroverzia sprevádzajúca hry v Grenobli. Tesne pred finále pretekov sánkarok prilepilo na východonemeckom tíme podozrenie, že zahrieva lyžiny svojich saní. Tím, ktorý bol pokladaný za favorita na zlato, však poprel, že by sa na tejto nepovolenej činnosti akokoľvek podieľal.

Olympijský rozhodca vzal vec do vlastných rúk a ohmatal kovové lyžiny, ktoré boli skutočne zahriate. Tím bol okamžite diskvalifikovaný. Zlato nakoniec získalo Taliansko a Západné Nemecko skončilo tesne druhé, čo pravdepodobne nijako neprospelo vtedajšej politicky vypätej situácii.

5. ZOH 1980: Olympijská väznica

Olympijské hry sú často terčom kritiky za to, že po ich skončení leží veľká časť nákladne postavených športovísk a zázemia "úhorom". Keď Spojené štáty získali usporiadateľstvo zimných olympijských hier v roku 1980 v Lake Placid, boli zákonodarcovia odhodlaní nič také nedopustiť.

Riešenie? Postaviť zariadenie, ktoré by po skončení olympijských hier mohlo fungovať ako väzenie. Išlo o kontroverzné rozhodnutie, proti ktorému sa zdvihla vlna protestov, ale napriek tomu sa vízia väzenskej dedinky realizovala.

Izby pre športovcov pripomínali väzenské cely s posteľami a kovovými dverami s malými kukátkami. Niektorí mali šťastie a dostali izby s malými oknami. Niekoľko mesiacov po skončení hier bolo zariadenie znovu otvorené ako FCI Ray Brook, mužská väznica so stredným stupňom stráženia, ktorá je v prevádzke dodnes.

6. ZOH 1998: Suryino salto

Francúzska krasokorčuliarka Surya Bonalyová sa rozhodla nastúpiť do olympijskej súťaže v roku 1998 v japonskom Nagane, aj keď ju trápilo zranenie Achillovej šľachy, ktoré ovplyvňovalo jej výkon. Potom, čo po krátkom programe skončila na šiestom mieste, jej bolo jasné, že na medailovú pozíciu už sa nedostane. A preto sa rozhodla predviesť svoj špeciálny skok – salto vzad s dopadom na jednu korčuľu.

Galéria fotiek (6) Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Lenže saltá vzad sú od roku 1976 zakázané, pretože sú pokladané za príliš nebezpečné. "Chcela som urobiť niečo, čím by som potešila publikum, nie rozhodcov," povedala neskôr Bonalyová.

"Rozhodcovia by neboli spokojní, nech by som urobila čokoľvek, a mne bolo jasné, že sa aj tak nemôžem prebojovať dopredu," dodala. Za zakázané salto dostala bodové zrážky a čoskoro po olympiáde s korčuľovaním skončila. Stále je však jedinou krasokorčuliarkou, ktorá predviedla salto vzad s pristátím na jednej korčuli.

7. ZOH 2002: Johannovo tajomstvo

Nemecký bežec na lyžiach Johann Mühlegg sa dlhodobo sťažoval, že ho nemeckí tréneri psychicky týrajú, a nakoniec sa dočkal aj vyradenia z tímu.

Preto sa rozhodol svoj talent venovať inej krajine, zmenil občianstvo a na ZOH v roku 2002 v Salt Lake City prvýkrát reprezentoval Španielsko. Pre svoju novú vlasť vybojoval tri zlaté medaily, ale na výslní slávy sa dlho neohrial.

Galéria fotiek (6) Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Neskôr bol pozitívne testovaný na darbepoetín, liek zvyšujúci počet červených krviniek. Tento liek bol v tom čase nový a ešte nebol na zozname zakázaných látok. Avšak Mühlegg bol spoločne s ďalšími dvoma lyžiarmi, ktorí mali pozitívny test, z hier diskvalifikovaný a zbavený medailí. Krátko potom sa skončila aj jeho športová kariéra.

8. ZOH 2010: Párty na ľade

Na ZOH vo Vancouveri v roku 2010 získal kanadský ženský hokejový tím tretie zlato po sebe. Hráčky oslavovali víťazstvo v šatni, ale potom, čo im bolo oznámené, že je klzisko prázdne, sa vydali späť na ľad so šampanským a cigarami.

Galéria fotiek (6) Zdroj: TASR/AP/Chris O'Meara

Neskôr sa ukázalo, že klzisko tak celkom prázdne nebolo – a tím sa kvôli oslave dostal pod paľbu kritiky. Niektoré z popíjajúcich hráčok boli neplnoleté, a časti kritikov vadilo, že tím fajčí cigary na olympijskom športovisku. Žiadny formálny trest ale nepadol.

"Tie dievčatá celé roky a mesiace dreli a konečne z nich ten tlak spadol," povedal olympijský funkcionár Dick Pound. "Hrali skvele a vybojovali víťazstvo. Tak ich nechajte, nech si užijú trochu zábavy," dodal.

9. ZOH 2014: Medaila za doping

Po olympijských hrách v Soči v roku 2014 vyšlo najavo, že viac ako tisícka ruských športovcov bola zapojená do najväčšieho dopingového škandálu v histórii olympijských hier. Denník New York Times napísal, že Rusko viedlo "štátom riadený dopingový program, starostlivo plánovaný po mnoho rokov, aby si zabezpečilo dominanciu na hrách".

Galéria fotiek (6) Zdroj: SITA/AP/David J. Phillip

Rusko na hrách získalo 33 medailí, z toho 13 zlatých. Plán sa zrodil po tom, čo krajina na hrách vo Vancouveri v roku 2010 čelila najhoršiemu olympijskému výsledku od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Po hrách v Soči bol Rusku udelený štvorročný olympijský zákaz, hoci mnoho ruských športovcov mohlo na zimných olympijských hrách 2018 súťažiť samostatne. Krajina prišla o desať medailí a bola zosadená z pozície najlepšieho medailistu hier.

• Zdielať
• Pošlite nám tip
• Nahlásiť chybu
• Zobraziť diskusiu k článku 0

• Autor: © Zoznam/
• Twitter/Olympics, Toronto Sun, Charles Apple, Alexandria Fisher
• Zdroj: ČTK