KOMENTÁR Životné lekcie tenisového gladiátora: Murray ukázal, že nikdy sa netreba vzdávať
Britský tenista Andy Murray Zdroj: SITA/AP/Aaron Favila 
DUBAJ – Melbourne, január 2019, tlačová konferencia Andyho Murrayho po tréningovom zápase s Novakom Djokovičom, na ktorom nedokázal držať krok a cítil, že sa blíži jeho koniec v profesionálnom tenise.
Murray si chytil tvár, sklonil hlavu a pretrel si jedno oko, z ktorého vyšla slza smútku. Kropaj, ktorá naznačovala trudnú realitu. Telo doslova vrieskalo, aby prestal, že všetkého bolo akurát tak dosť a nastal čas. "Áno, jednoznačne, je tu šanca, že toto je môj posledný turnaj, pretože si nie som istý, že dokážem hrať s bolesťou ďalšie štyri či päť mesiacov," vravel škótsky hráč s emočne roztraseným hlasom.
Myslel si, že sa blíži jeho definitívny záver v profesionálnej kariére a nadišla chvíľa, keď treba vystúpiť z tenisového rýchlika.
Omyl.
Ak by to nebol Andy Murray, dnes by tento komentár nebol napísaný. Lenže tento muž je vyrobený z trocha iného cesta. Bol z celého srdca i síl odhodlaný popasovať sa s bariérou, ktorá sa mu postavila do cesty. Pretože vtedy sa ukazuje charakter, sila, vôľa.
Presuňme sa o 49 mesiacov vpred. Murray má 35 rokov, umelý bedrový kĺb a práve odohral azda najlepší turnaj po veľkolepom návrate. Ak nie najlepší, tak najpôsobivejší. Na turnaji ATP v Dohe sa pretĺkol až do finále, a že sme boli svedkami famóznych predstavení. Presne takých, pre aké milujeme tenis.
- Prvé kolo – Lorenzo Sonego, hráč top 25, tri odvrátené mečbaly
- Druhé kolo – vyradenie Alexandra Zvereva, hráča číslo 16 v rebríčku
- Tretie kolo – porážka Alexandreho Mullera, 170. hráča 4:6, 6:2, 6:1
- Semifinále – postup cez Jiřího Lehečku po piatich odvrátených mečbaloch (vrátane stavu 0:40 zo svojho pohľadu na príjme). Lehečka porazil na Australian Open mená ako Borna Čorić, Cameron Norrie a Felix Auger-Aliassime
- Finále – vyrovnaný súper Daniilovi Medvedevovi, prehral 4:6, 4:6
Murray predvádzal počas turnaja svoje klasické výmeny, vďaka ktorým si získal lásku miliónov fanúšikov v časoch, keď bol na vrchole síl. V časoch, keď mohol cítiť hrdosť i napriek prehrám, pretože vždy nechal na kurte aj posledný zvyšok energie.
A čert nech vezme, že nehral najľúbivejší tenis typu Rogera Federera, neposielal jednoručné zdrvujúce backhandy á la Stan Wawrinka či Richard Gasquet, neukončoval výmeny elegantnými "banánmi" po čiare á la Rafa Nadal, nenapálil 50 es za zápas ako Ivo Karlović alebo John Isner.
Vždy však vynikal jednou vlastnosťou, kde sa s ním môže rovnať naozaj len zopár chlapcov – ohromná nezlomnosť a srdce gladiátora. Na prstoch tisícich rúk by sa nedalo spočítať, koľkokrát vrátil cez sieť loptičku, akú by 99 percent hráčov nechalo plávať.
Pretože ako sa rapuje v jednej slovenskej skladbe, viera je to, čo funguje v praxi. Murray sníval sen, že sa vráti na veľkú scénu a ukáže, ako veľmi miluje tenis. Skutočne. Povedzte, ktorý bežný smrteľník či tenista by mal silu znovu objaviť sa medzi elitou po tom, čo všetko dosiahol a čo si všetko preskákal pre zranenia? 46 titulov, tri grandslamy, ďalších šesť účastí vo finále.
Pre peniaze? Sotva, tie sú tým posledným, nad čím by Murray rozmýšľal. Nevraviac o dvoch zlatých olympijských medailách. Andy Murray už naozaj nemá komu čo dokazovať.
Už teraz ide o najlepšieho britského hráča všetkých čias, ktorého po zásluhe ovenčili v Británii titulom SIR. Ale on neprestáva a pokračuje naďalej i napriek zdravotným komplikáciám. Pretože tenis nie je jeho práca, je to vášeň, celoživotné poslanie. Možno nie vždy pôsobil na kurte ako najslušnejší hráč a nevyhol sa negatívnym emóciám, ale čo na tom? Kto hral aspoň rekreačne nejaký šport, vie, že i emocionálne vzplanutie v zápornom zmysle je potrebné.
Bez preháňania môžem vyhlásiť, že Murray hrá momentálne ako hráč najlepšej tridsiatky svetového rebríčka. Za tento názor som ochotný vziať aj svoju zodpovednosť. Muž, ktorý bol vždy v tieni veľkej trojky Roger Federer – Rafael Nadal – Novak Djoković, sa prihlásil späť tenisovej rodine celkom ohromujúcim spôsobom.
Verím, že Doha nebola posledným pamätným turnajom v Murrayho podaní. Či chcete, alebo sa akokoľvek zubami-nechtami bránite a nechcete priznať, tenis potrebuje Andyho Murrayho. Ešte viac ako on sám potrebuje tenis. Mladí si môžu sadnúť do lavíc a hodiny počúvať, veru by mal o čom vyučovať.
- Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg
- VIDEO: YouTube/Tennis TV
- Zdroj: Športky
