Jeden z najpozoruhodnejších počinov v histórii atletiky: Česká legenda si zaslúži obrovský potlesk

Legendárna atlétka Jarmila Kratochvílová Zdroj: Profimedia

PRAHA - Pred 40 rokmi, 9. augusta 1983, sa legendárna atlétka Jarmila Kratochvílová stala majsterkou sveta v behu na 800 m, o deň neskôr triumfovala na svetovom šampionáte v Helsinkách aj na trati 400 metrov.

V tomto behu navyše vytvorila svetový rekord 47,99 sekundy, ktorý prekonala v októbri 1985 Nemka Marita Kochova časom 47,60 sekundy.

Na prvých atletických majstrovstvách sveta v Helsinkách v roku 1983 zažila československá výprava nebývalú medailovú úrodu. So ziskom štyroch zlatých, troch strieborných a dvoch bronzových medailí sa Československo umiestnilo na štvrtom mieste, hneď za superveľmocami NDR, USA a ZSSR.

Jednou z najväčších osobností prvých majstrovstiev sveta bola česká bežkyňa Jarmila Kratochvílová. Zvíťazila na tratiach 400 a 800 metrov, pričom na štvrtke vo svetovom rekorde, a so štafetou na 4x400 metrov brala striebro.

Zdatne jej sekundovali premiéroví majstri sveta vo vrhačských disciplínach - Imrich Bugár (disk) a Helena Fibingerová (guľa). Striebro priviezli aj chodec Jozef Pribilinec a štvrťkárka Taťána Kocembová, bronzové medaily potom vybojovali guliar Remigius Machura a diskár Gejza Valent.

Teraz sedemdesiatdvaročná atlétka začínala s atletikou v roku 1967 v oddiele Slavoj Čáslav, kúsok od rodného Golčova Jeníkova. A tvrdá tréningová drina vyniesla Kratochvílovej celkom 11 veľkých medailí na čele s dvoma titulmi majsterky sveta a olympijským striebrom či doposiaľ platný svetový rekord na osemstovke, na druhú stranu sa kvôli športu nestihla vydať a mať deti.

Po sklamaní z európskeho šampionátu v Prahe 1978 sa Kratochvílová dočkala premiérovej veľkej medaily o rok neskôr na HME vo Viedni, kde dobehla druhá na štvorstovke. Na olympijských hrách v Moskve 1980 nestačila na obľúbenej štvrtky iba na svoju veľkú rivalku Maritu Kochovú z NDR.

Životná sezóna

Predzvesťou životnej sezóny boli dve striebra z ME 1982 v Aténach. Nasledujúci rok najprv na júlovom mítingu v Mníchove prekonala časom 1:53,28 svetový rekord na osemstovke, ktorú dovtedy veľmi často nebehala. Tento výkon je najdlhšie platným maximom na dráhe v histórii atletiky.

O dva týždne neskôr na MS v Helsinkách Kratochvílová ovládla po ďalšom svetovom rekorde na štvorstovke aj polovicu, štvrťkárskej štafete navyše pomohla k striebru. O to viac sa dvojnásobnej najlepšej športovkyne roku Československa dotkol bojkot OH 1984 v Los Angeles. So súťažnou kariérou sa Kratochvílová rozlúčila piatym miestom z osemstovky na MS 1987 v Ríme.