Športová ikona z Ukrajiny: Začal to Sovietsky zväz a zdalo sa, že kliatba sa nikdy neskončí

Sergej Bubka Zdroj: Profimedia

KYJEV - Málokto dominoval svetovej atletike tak ako ukrajinský skokan o žrdi Sergej Bubka.

"Cár skoku o žrdi" 35-krát prekonal svetový rekord až na dlho nedostižných 614 cm na dráhe a ešte o centimeter viac v hale. Šesťkrát sa stal majstrom sveta, v zbierke má aj olympijské zlato zo Soulu 1988 či štyri svetové primáty v hale.

Jedna z najväčších osobností v histórii atletiky, ktorá sa teraz pohybuje na funkcionárskom poli a angažovala sa aj vo vrcholnej politike, oslavuje 4. decembra 60 rokov.

"Tajomstvom úspechu je moja láska k športu. Preň som sa narodil a vždy som chcel byť tým najlepším," vysvetľoval svoju suverenitu "Kráľ vzduchu".

Svetové maximum Bubka prvýkrát prekonal v máji 1984, o rok neskôr už ako prvý tyčkár v histórii zdolal bájnu šesťmetrovú hranicu, čo sa mu počas nasledujúcich 16 rokov podarilo v ďalších 44 prípadoch.

Jeho halový rekord vylepšil až takmer po 21 rokoch Francúz Renaud Lavillenie. Ten vonkajší vydržal ešte o päť rokov dlhšie, ako ho pred tromi rokmi vymazal Švéd Armand Duplantis.

Olympiáda bola pre neho dlho zakliata

V tyčkárskom sektore vládol vo svojej dobe jeden z najlepšie platených atlétov sveta pevnou rukou, o čom najlepšie svedčí šesť titulov svetového šampióna v rade.

Prvý získal ako pomerne neznámy mladík vo farbách Sovietskeho zväzu v roku 1983 v Helsinkách, posledný už ako najväčšia hviezda ukrajinskej výpravy o 14 rokov neskôr v Aténach. Na olympijských hrách sa mu však lepila smola na päty.

O štart v Los Angeles 1984 ho pripravil bojkot olympiády zo strany socialistických krajín na čele so ZSSR. V Barcelone 1992 neskočil základnú výšku, v Atlante 1996 nepretekal kvôli zraneniu achillovky a v Sydney si pri svojej derniére pod piatimi kruhmi pripísal vo finále tri neúspešné pokusy. Úlohu favorita splnil iba na OH 1988 v Soule.

Rodák z Luhanska v detstve patril k nádejným šprintérom a skokanom do diaľky, k tyči ho ako deväťročného priviedol kamarát. O dva roky neskôr sa ho aj so starším bratom Vasilijom ujal tréner Vitalij Petrov, ktorý oboch nedlho po presune do Donecka doviedol až do svetovej špičky. Na majstrovstvách Európy 1986 v Stuttgarte obsadili Bubkovci prvé dve miesta.

Galéria fotiek (2) Zdroj: SITA

Kandidoval aj na post predsedu MOV

S úchvatnou pretekárskou kariérou sa Bubka oficiálne rozlúčil pri svojej exhibícii vo februári 2001, svet športu ale nikdy neopustil. Prestúpil na dráhu funkcionára, okrem radu podnikateľských aktivít sa činorodý Ukrajinec angažoval ako poslanec aj v politike.

Teraz je dlhoročným podpredsedom Svetovej atletiky aj členom Medzinárodného olympijského výboru. V roku 2013 neúspešne kandidoval na post predsedu MOV, do vlaňajška viedol Ukrajinský olympijský výbor.

"Som naozaj veľmi zaneprázdnený. Ale keď je trošku času, snažím sa čo najviac športovať. Plávam, jazdím na bicykli, alebo si idem zahrať futbal. Pri športe som vlastne stále," vyhlásil pred rokmi Bubka, ktorý má v Donecku vlastnú sochu. Jeho synovia Vitalij a Sergej hrali profesionálne tenis, slávy svojho otca však nedosiahli.