Labutia pieseň olympijského hrdinu: Murray chce ísť do Paríža, ale má jednu vážnu podmienku

Škótsky tenista Andy Murray Zdroj: SITA/AP/Rebecca Blackwell

PARÍŽ - Kariéra britského či škótskeho tenistu Andyho Murrayho sa pomaly chýli ku koncu. Muž, ktorý absolvoval operáciu bedrového kĺbu, oslávi čoskoro 37. narodeniny a sám si uvedomuje, že už neodohrá veľa turnajov.

Vo včerajšom prvom kole turnaja Masters 1000 v Miami porazil iného trápiaceho sa hráča, Taliana Mattea Berrettiniho po setoch 4:6, 6:3, 6:4 a chystá sa na Argentínčana Tomása Martína Etcheverryho. Trojnásobný grandslamový víťaz a rodák z Glasgowa si vie zrátať, koľko sú dve a dve, a preto si nemaľuje steny naružovo v ohľade vavrínov, ktoré by mohol ešte dosiahnuť.

A táto realita sa týka aj blížiacej sa olympiády v Paríži. Murray prízvukuje, že rozhodne by sa rád zúčastnil, ale nemá potrebu brať miesto niektorému z kvalitnejších krajanov, tobôž nie, aby bol nominovaný iba za zásluhy.

"Nechcem byť v pozícii, že ma povolajú iba preto, lebo to môže byť môj posledný turnaj. Bol by som enormne šťastný, ak by som hral na olympiáde ešte raz, ale len vtedy, ak budem cítiť, že môže vyhrať medailu," povedal Murray pre britské periodikum The Times.

"Som si dobre vedomý, aké milé sú moje spomienky na hry a rád by som sa tam právom vrátil. Ale nie tým, že by som zobral miesto jednému z mojich kolegov len preto, lebo je to fantastická príležitosť. Veľká Británia má dvoch najlepších hráčov pre štvorhru - Joe Salisbury a Neal Skupski, potom sú tu Jack Draper, Cameron Norrie a Daniel Evans, ktorým sa darí v dvojhre," pripomenul Murray pozíciu svojich kolegov.

Murray prežil medzi rokmi 2012 a 2016 nalepšie momenty svojej tenisovej kariéry. V lete 2012 vyhral domácu olympiádu v Londýne, o mesiac neskôr triumfoval na US Open. O rok nato konečne zvíťazil aj na Wimbledone a v roku 2016 opäť ovládol podujatie v All England Clube v olympijskom finále v Riu porazil Juana Martína Del Potra.