Cez objektív: Emócie a radosť z titulu aj koniec kariéry

Rozhodujúci piaty zápas finále ženskej volejbalovej extraligy Zdroj: foto.mows.sk

BRATISLAVA - V bratislavskej hale PKO vyvrcholila piatym zápasom finálová dráma ženskej volejbalovej extraligy. V obrovskom teple, ku ktorému prispeli aj plné a poriadne hlučné tribúny sa napokon radovali hráčky Doprastavu, ktorí získali druhý titul v histórii (prvý v roku 2009) po výhre 3:1 na sety a v sérii triumfovali pomerom 3:2.

Každý duel v boji o najcennejší kov bol mimoriadne vyrovnaný a inak tomu nebolo ani v tom rozhodujúcom. Slávia EU bola smutnejším tímom a na štrnásty titul si bude musieť minimálne rok počkať.

Krajšiu bodku za bohatou športovou kariérou si nemohla priať Daniela Rojková (28). Emotívnu rozlúčku oznámil jej brat Marek, ktorý je zároveň aj manažérom klubu a asistentom trénerky Kosekovej.

Marek Rojko bol pri prvom titule Doprastavu ako tréner. Na otázku, ktorý si cení viac, uviedol: "Prvý bude vždy len jeden, to treba povedať, je to historická méta. Ale buď minulý rok, alebo tento sme ho pre našu spoločnú prácu veľmi potrebovali. Nie kvôli Doprastavu a sponzorovi, ten je verný. Ale možno pre morálku, pre verejnosť, pre hráčky, aby verili, že môžu. Slávia je veľmi silný protivník aj na poli diplomatickom, aj fanúšikovskom. Preto si tento titul cením viac lebo je ťažko, ťažko vydretý a súvisí aj s Danieliným koncom športovej kariéry. Keď si predstavím, že tu mohla plakať a nemať titul. Myslím si, že takto je to lepšie, spravodlivejšie."

"Ja som chcela skončiť už vlani, ale ešte mi to nedalo. V minulom roku som bola profesionálka, tento rok som už trénovala len popri práci. Po tých 17 rokoch volejbalu už toho bolo dosť. Boli to krásne chvíle, ale sezóny bývajú vždy dlhé a ťažké, takže motivácia sa hľadá ťažko. Som šťastná, že sa to skončilo titulom a že môžem odísť v tom najlepšom," uviedla Daniela a dodala: "Som šťastná, že to po tom minulom aj predminulom roku konečne vyšlo. Do tretice všetko dobré pre mňa, tretí rok v Doprastave konečne titul. Teším sa z toho, že s tak mladým družstvom sme to dokázali, že sa všetkým babám darilo. Aj keď sme museli hrať až piaty zápasy, myslím si, že sme si titul zaslúžili. Bolo to o nervoch, ale boli sme lepšie." Počas bohatej kariéry obliekala aj dresy Slávie UK, poľskej Wroclawi a českého Prostějova.

Zrejme najviac dávala obrovskú radosť najavo Dominika Valachová. Libero Doprastavu patrí na palubovke k suverénne najnižším (165 cm), ale výkonom zaujme v takmer každom stretnutí a niekedy prevyšuje aj o dve hlavy vyššie súperky. Okrem toho neustále burcuje všetky spoluhráčky, lieta medzi ihriskom a striedačkou a nepozná stratenú loptu. Po poslednej lopte nechýbali na jej tvári slzy šťastia a dojatia.

"Stále tomu neviem uveriť," povedala pár minút po zápase Dominika pre športky a pokračovala: "Stále neverím, séria bola veľmi vyrovnaná. Rozhodli úplne detaily, tentokrát bolo šťastie pri nás. Ja fakt neverím. Boli aj slzy, je to niečo neskutočné. Je to aj z toho, že už to končí všetko a máme to za sebou. Slávia bojovala, ale my sme verili, že môžeme vyhrať každý zápas."

Rozhodujúci zápas bol skutočnou oslavou ženskému volejbalu a nechýbalo mu takmer nič. Najdôležitejšie okamihy si môžete vychutnať prostredníctvom bohatej fotogalérie .