Triezvy názor strieborného medailistu: Krása a sympatie musia ísť v Minsku bokom

Michal Hreus Zdroj: Digi Sport

BRATISLAVA - Bývalý reprezentačný tréner Ján Filc v roku 2000 nominoval na majstrovstvá sveta aj šikovného centra Michala Hreusa. Slovensku sa podarilo získať striebornú medailu a práve Hreus bol autorom dôležitého gólu v štvrťfinále proti USA, ktoré sme napokon vyhrali 4:1. Spolu v slovenskej reprezentácii odohral 43 zápasov, strelil pritom 9 gólov. V štúdiu Mix zóny rozoberal, ako inak, hokej.

Hreus hneď v úvode priznal, že francúzsky hokejový výber ho v zápase so Slovenskom prekvapil. „Čakal som, že budú viac-menej brániť, ale ako sa zdá pri celej globalizácii ľadového hokeja, tie trendy sa miešajú tak, že to nebolo rozoznateľné. Všetci hrajú nátlakovú hru, miestami aj bránia. Boli nám vyrovnaným partnerom prvú polovicu zápasu aj keď prehrávali.“

Je presvedčený o tom, že mužstvá s nie príliš tradičných hokejových krajín ako Taliansko a Francúzsko nie sú až takými outsideri, ako by sa mohlo zdať. „Majú tam aj dosť legionárov. Myslím si, že majú aj dosť italokanaďanov či frankokanaďanov, aj keď z nižších súťaží v zámorí, tá základňa je veľmi veľká a keď sa hráči aj nedostanú do NHL, tak určite majú svoju kvalitu aj v týchto nižších súťažiach. Prípadne získajú aj ďalšie skúsenosti v Európe. Oni dosť migrujú od ligy k lige, z klubu do klubu.“

Mladé mužstvo sa striebornému medailistovi z Petrohradu pozdáva a chváli zaňho trénera slovenskej reprezentácie Vladimíra Vůjtka. „Ja si myslím, že po nevydarenej olympiáde tréneri spravili dobrý ťah. Myslím, že si potrebovali získať hlavne sympatie ľudí a každé mladé mužstvo ich má.“

Našiel si už aj svojich obľúbencov. „Mladého Rewaya som videl prvýkrát hrať naživo, keď ešte hrali v Bratislave proti Nórsku a veľmi sa mi páčil. Taktiež z Mareka Viedenského som príjemne prekvapený.“

Po skončení hokejovej kariéry ostal na dosah ľadovej ploche, napriek tomu, že si dáva malú pauzu. „Teraz mám také prechodné obdobie po mojej kariére a venujem sa dcérke a manželke. Dcéra je prváčka a v tomto prechodnom období som si povedal, že si zlepším trénerskú licenciu. Prakticky som napoly otec, napoly študent a teda už na tretiny získavam trénerskú prax.“

V trénerskom kurze má aj zaujímavých spolužiakov. „Takí najznámejší, aj teraz sme ho na MS videli, je Vlado Országh aj tréneri Roman Sýkora z Piešťan, Dano Babka z Martina, Pavel Klečko z Dukly Senica, to sú takí tréneri, ktorí majú A –mužstvá, bratia Kobezdovci, Ivan Droppa, bývalý spoluhráč v Litvínove a reprezentácii a mnoho ďalších. Je nás tam 40.“

Palicu nad slovenským výberom skúsený reprezentant ešte neláme a dokonca myslí aj na prekvapenie. „To, že toto mužstvo získava skúsenosti, to je v poriadku, ale nikde nie je napísané, že pri získavaní skúseností si chlapci nemôžu vyskúšať aj prebrať medaily. Samozrejme, potrebujeme nejaký bodík ešte, ale vo vyraďovacej fáze by si nás podľa mňa máloktorý súper aj z tých favoritov prial.“

Pred stredajším zápasom s Nórskom „Je to škoda, lebo keby sme mali o 2-3 body viac z týchto zápasov, tak to naše mladé mužstvo by bolo ešte o to silnejšie. Je len na tréneroch ako mentálne s nimi popracujú, aby to hodili za hlavu a skúsili začať od začiatku, psychicky proti tým severanom. Už krása a sympatie a herný prejav musia ísť bokom, potrebujeme body.“