Malé Slovensko si rýchlo zvyklo na veľký úspech: Čo bude nasledovať?
Na snímke tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Craig Ramsay Zdroj: TASR/Jaroslav Novák 
BRATISLAVA - Slovenskí hokejisti obsadili na skončených MS v hokeji deviate miesto a po dvoch úspešných cestách do štvrťfinále svetových šampionátov sme tento rok zostali pred bránami vyraďovačky.
Pred príchodom Craiga Ramsayho sme čakali na štvrťfinále a väčší úspech poriadne dlho. Okrem strieborného výstrelu v 2012 sa nám dlhé roky nepodarilo napodobniť medailové zdary zo začiatku milénia, keď sa naše malé Slovensko pohybovalo v elitnej svetovej smotánke.
Sympatický Kanaďan však vrátil úsmev na tváre slovenských fanúšikov. Prinavrátil nášmu hokeju systém a do našich reprezentantov vlial potrebnú dávku sebavedomia a hladu po víťazstve. Od začiatku ukázal, že hráči spod Tatier dokážu konkurovať najsilnejším mužstvám a vedia potrápiť najväčších favoritov.
Pár rokov trvalo, kým nasajeme energický a agresívny štýl, ale postupom času sa tvrdá práca začala vyplácať. V Rige 2021 sme sa po ôsmich rokoch dostali do vyraďovacej časti svetového šampionátu. To bola iba predzvesť toho, čo nás čakalo vo februári 2022.
Mužstvo okolo kanadského trénera sa na ZOH prebojovalo až do súboja o bronz, v ktorom sme odohrali azda najlepší zápas pod vedením Craiga Ramsayho. Slovensko bolo opäť na nohách a historickú medailu oslavovali tisíce nadšených divákov. Pripomenuli sme si zlaté okamihy z Göteborgu a kanadského trénera ospevovali všetci "experti" od východu až na západ.
Galéria fotiek (4)
Craig Ramsay oslavuje bronzové medaily so slovenskými hokejistami Zdroj: TASR/Martin Baumann Hnaní úspechom z Pekingu sa naši hokejisti vrátili na pôdu MS a v Helsinkách zopakovali štvrťfinálový postup. Tam sme opäť hrali fantasticky, ale neskorších majstrov z Fínska sme poraziť nedokázali. Hanbiť sme sa ale nemali za čo. Opäť sme ukázali, že správnym nastavením mysle a tímovým duchom dokážeme poraziť každého.
Fanúšikovia prehru so Suomi prepáčili a radovali sa, že ideme dobrým smerom. Budúci rok to bude medaila! Jednoducho povedané, malé Slovensko si rýchlo zvyklo na veľký úspech. A nič viac sa od našich junákov nečakalo ani tento rok.
Sklamanie, sklamanie a ešte raz sklamanie
Do lotyšskej Rigy sme sa vrátili po dvoch rokoch s nemalými ambíciami. Áno, prvýkrát po dlhých rokoch sa trénerskému tímu nakopili ospravedlnenky a na MS 2023 sme cestovali bez viacerých lídrov tímu, to však nič nemenilo na tom, že naši fanúšikovia očakávali veľa. A chlapci, ktorí do Lotyšska cestovali, neboli márni.
Slovensko, podtužené minulými úspechmi, verilo, že akékoľvek mužstvo pošleme na šampionát, v ľahkej B-skupine bude štvrťfinále samozrejmosťou. To sa však nestalo.
Proti favoritom sme hrali výborne, ale do poskladania trojbodovej skladačky nám chýbalo niečo, čo sme v tíme Mareka Hrivíka nevedeli nájsť. Šťastie? Tímový duch? Detaily? Lídri? Ťažko povedať.
Zaváhanie s Kazachstanom podčiarklo naše nelichotivé vystúpenie a ani záverečné nabudenie proti Nórsku nás neposunulo do vyraďovacích bojov.
Spoliehanie sa na súperov a vyťahovanie postupových kalkulačiek je slovenským folklórom, ale posun medzi najlepších sme si mali vybojovať na ľade, nie v hľadisku a doma pri televíznych obrazovkách pri podpore Švajčiarska. Nevýrazné výkony podčiarkol konflikt Hrivíka s Hudáčkom, ktorý bol signálom, že naša kabína nefungovala presne tak, ako by sme si všetci priali.
Sklamanie bolo vidieť a cítiť všade navôkol, aj na tvárach našich reprezentantov. Azda prvýkrát pod vedením Craiga Ramsayho sme odchádzali z turnaja bez povestného úsmevu na tvárach. Akoby nás čaro a tímová spolupráca opustili. Trpké a nevypovedané otázky zostali na jazykoch všetkých fanúšikov.
Kto nadviaže na úspešnú cestu?
Záverom len v krátkosti dodám, že výhra nad Nórskom môže byť poslednou pre kanadského trénera našej reprezentácie. Ramsay po viacerých zápasoch na turnaji vyzeral, že sa necíti najlepšie a nevýrazné výkony našich chlapcov ho žmýkali do poslednej kvapky.
Niektorí z nás by mu asi dopriali zaslúžený oddych na slnečnej Floride, niektorí by ale chceli, aby s našimi chlapcami napodobnil bronzovú cestu z Pekingu. Ak sa stane čokoľvek, tento muž sa navždy zapísal do histórie slovenského hokeja a s hrdosťou môžeme povedať, že on bol tým, čo náš hokej potreboval.
Jediná vec, ktorá nás môže škrieť je, že za šesť rokov popri ňom nevyrástol žiadny Slovák, ktorý by v jeho ceste napredoval. A ak chceme pokračovať v spanilej jazde a nevrátiť sa medzi outsiderov, budeme musieť opäť zaloviť v zahraničných vodách.
- Autor: © Zoznam/Martin Turčin
- Zdroj: Športky
