Drahý Wimbledon, si späť a srdcia plesajú: Divadlo za miliardu, úprimné odpovede bez obalu
Wimbledonský centrálny kurt – miesto snov každého tenistu i diváka Zdroj: Profimedia 
BRATISLAVA/KOŠICE – Wimbledon. Tam, kde sa to všetko v tenise začalo. Tradícia, bieloba, ševelenie na osem milimetrov ostrihanej trávy, dnes už vymierajúci štýl servis/volej, jahody, šľahačka, jednoducho klasika.
136. edícia najslávnejšieho turnaja sa v All England Lawn Tennis and Croquet Clubu začne v pondelok 3. júla a trofeje sa budú rozdávať počas víkendu 15.- 16. júla. Víťazstvá obhajujú Srb Novak Djokovič a Kazaška Jelena Rybakinová.
Otázok okolo tretieho grandslamového podniku v roku je neúrekom. A odpovedí? Zatiaľ žiadna. Potvrdí Djokovič dominanciu na tráve a vyrovná rekord osemnásobného šampióna Rogera Federera? Alebo mu útok na 24. titul z podujatí veľkej štvorky prekazí niekto zákerne ambiciózny? Napríklad značne motivovaný, no zatiaľ neskúsený Carlos Alcaraz? Alebo minuloročný finalista Nick Kyrgios?
Ešte viac nejasností visí nad ženským pavúkom. Prekročí Iga Swiateková svoj wimbledonský tieň a dokráča konečne ďalej, než do štvrtého kola? A čo Karolína Muchová? Zvládne ťarchu tlaku a nadviaže na úspech z Roland Garros? Ako sa bude dariť slovenským želiezkam v ohni?
Wimbledonská rovnica má zatiaľ veľa neznámych, jedno je však isté. Dlhočizne čakanie na turnaj turnajov sa skončilo a oči nadšencov tohto krásneho športu sa už sústredia do Londýna. 256 tenistov a tenistiek, desiatky rozhodcov, stovky oduševnených zberačov loptičiek a iných dobrákov, desiatky miliónov divákov pred televíznymi obrazovkami, miliarda stupňov napätia, ale iba dve trofeje.
Spravte si pohodlie, zabudnite na stres a problémy, vezmite si do ruky mobil, notebook či tablet, usaďte sa do kresla a ponorte sa spolu s nami, dvomi redaktormi Športiek a zároveň vášnivými fanúšikmi (nielen) tenisu – Ondrejom Hercegom a Patrikom Semanom, do horúcej diskusie o blížiacom sa tenisovom sviatku.
A najmä v duchu presláveného citátu britského držiteľa Nobelovej ceny za literatúru Rudyarda Kiplinga z nádhernej básne If (Ak), ktorá udrie do očí každému, kto vstupuje na wimbledonský centrálny dvorec:
"If you can meet with triumph and disaster and treat those two impostors just the same." (Ak vieš s triumfom a nešťastím zaobchádzať a s oboma týmito podvodníkmi rovnako vyjednávať.)
Z redakcie vám želáme príjemné čítanie, tenisová rodina!
1. Rok sa s rokom snúbil a opäť tu máme Wimbledon! Na čo všetko sa môžu diváci a diváčky počas dvojtýždňového tenisového dobrodružstva v All England Lawn Tennis and Croquet Clube tešiť?
OH: Na jahody so šľahačkou.
Na biele odevy, aké nikde inde nenájdu.
Na dychberúce zápolenia v mužskej i ženskej časti.
Rodina, ženy, frajerky, partnerky, kamarátky, kamaráti, prepáčte. Najbližšie dva týždne sa budeme vídať menej, pretože ako si správne poznamenal v TdF preview s Martinom, niektorí ľudia si tvoria itineráre športových akcií. Áno, myslím, že aj my dvaja sme takí istí a nevybočujeme z radu. Prepáčte. Ale vždy je tu možnosť, že budete pozerať s nami. Vlk sa nažerie a koza zostane celá. Dobrá dohoda, nie?
PS: Požičiam si úryvok z poriadne bradatej, ale prenádhernej vianočnej skladby, z dielne slávneho amerického speváka Andyho Williamsa a zároveň reklamné motto istej automobilky počas nedávneho Roland Garros – It's the Mooost Wonderfuuul Tiiiiiimeee of the Yeeeeaaaaar...
Veru, pre mňa i desiatky miliónov podobne "bláznivých" nadšencov po celom svete, znamená prelom júna a júla najkrajšie obdobie v tenisovom kalendári. Wimbledon je nesmrteľný turnaj, crème de la crème, posvätná zem, ihrisko snov každého tenistu i diváka.
Galéria fotiek (8)
Minuloroční wimbledonskí víťazi - Jelena Rybakinová a Novak Djokovič Zdroj: SITA/AP/Steven PastonPriznajte sa, kto z vás už začal odpočítavať hodiny do štartu 137. ročníka? Ja áno. Teším sa na mužskú i ženskú dvojhru. Už v úvodnom kole nás čaká a neminie jedna lahôdka za druhou. Rád by som upriamil pozornosť na stretnutia Alcaraz – Chardy, Berrettini – Sonego, Veselý – Korda, Goffin – Kyrgios a najmä na bitku jednoručných bekhendov Thiem vs. Tsitsipas. Nehovoriac o tom, že víťaz rakúsko-gréckeho duelu v druhom kole pravdepodobne vyzve domácu legendu Andyho Murrayho.
Aj dámsky pavúk sľubuje prvotriedne súboje už od úplného začiatku. V. Williamsová – Svitolinová, Sakkariová proti Kosťukovej či americké derby Keninová vs. Gauffová. Prosím, nech už je pondelok!
Verím, že budeme svedkami množstva strhujúcich zápasov, príjemných prekvapení i šokujúcich vypadnutí, ktoré patria ku každému veľkému podujatiu. A v neposlednom rade dúfam, že nám nevyspytateľné londýnske počasie bude priať, pretože parížsky dvojtýždeň vyšiel na jednotku s desiatimi hviezdičkami.
2. Keď sa povie Wimbledon, spozornejú aj tí, ktorí sa o tenis nijako zvlášť nezaujímajú. Trávnatý grandslam na Church Road je najstarší i najslávnejší turnaj na svete a neexistuje snáď nikto, kto by nesníval o tom, že jedného dňa dvihne nad hlavu majestátnu trofej. Čo znamená Wimbledon pre teba, fanúšika tenisu a zároveň novinára? V čom spočíva jeho čaro a prečo ho považuješ za najšpeciálnejšie podujatie na svete?
OH: Joj, sladký Wimbledon. Moje prvé živé spomienky na Wimbledon siahajú do roku 2004, keď som mal 10 rokov a akási Maria Šarapovová prišla do Londýna, vo finále vyprášila Serenu Williamsovú a vo veku 17 rokov ovládla najväčší tenisový podnik pod slnkom. Vtedy si ma tento turnaj získal a uzavreli sme doživotné manželstvo, ktoré nerozvedú ani najlepší sudcovia. Bez šance.
Odvtedy sa vždy teším na začiatok júla, pretože vo mne vždy značí taký pokoj. Deti ukončili školský rok, odobrali sa na letný odpočinok a tenisoví maniaci sa venujú Wimbledonu. Tento rok tomu nebude inak. Vieš, na antuke si zahráš kdekoľvek, aj v najposlednejšej dedine sveta, tvrdý povrch nenájdeš na toľkých miestach, ale tráva? Špeciálny povrch, čarovné miesto a špecifický prístup z pohľadu herného nastavenia i taktiky.
Snom zostáva, že Wimbledon by som chcel navštíviť aspoň raz v živote. Neviem, či ako novinár, tu nedostane akreditáciu ktokoľvek (aspoň z toho, čo som počul, nikdy som sa nepokúšal o akreditáciu), ale minimálne ako fanúšik, ktorý si vychutná tento sviatok priamo na tribúnach. Wimbledon je pre mňa najlegendárnejší, najlepší a najväčší turnaj v tenisových dejinách. Bodka.
PS: Wimbledon? Láska na prvý pohľad, svätý grál, najväčší z najväčších, ikonický, jedinečný, neopakovateľný turnaj, ktorý by mali milovať 100/100 fanúšikov tenisu. Z každučkého kútu zelenkastého areálu v All England Clube – hoci len skrz televíznu obrazovku – dýcha história a takmer odvšadiaľ cítite vôňu tradícií, ofenzívny tenis, štýl servis-volej, pocit istoty i eleganciu, aká nemá vo svete bieleho športu obdobu.
Keď občas dostanem chuť pozrieť si zápas z deväťdesiatych či osemdesiatych rokov a porovnám ich s dneškom, mám pocit, že centrálny dvorec a prakticky celý WB sa za tie dekády takmer vôbec nezmenili. Kým svet i ľudia sa menia, žiaľ, väčšinou k horšiemu, londýnsky poklad ostáva verný svojím zásadám, hodnotám a princípom.
Wimbledon sa ako jediný z turnajov veľkej štvorky a jeden z mála podnikov hrá na tráve, na najrýchlejšom povrchu, aký si len dokážete predstaviť. Neviem ako vy, ale ja patrím k ľudom, ktorí na trávnatý dvorec nedajú dopustiť. Imponuje mi, že zápasy majú spád, dynamiku, tempo, sú intenzívne a pritom stále dramatické, bez zbytočného naťahovania času (nie, "nehejtím" maratónske antukové bitky, aj tie majú svoje čaro) a platí, že päťsetové stretnutie môže byť vybavené do troch hodín.
S tretím grandslamovým podnikom roka sa mi spájajú desiatky fantastických súbojov, na ktoré nezabudnem do konca života. Federer – Nadal (2008), Federer – Roddick (2009), Ivaniševič – Rafter (2001), Djokovič – Federer (2014), Federer – Djokovič (2019), ale tiež finálové zápolenia z dôb minulých, ktoré si – vďaka internetu – môžeme pustiť kedykoľvek a kdekoľvek, napriek tomu, že v tom čase sme ešte neboli na svete alebo sme ťahali káčera.
3. Novak Djokovič po rekordnom víťazstve v Paríži avizoval, že chce zaútočiť na kalendárny Grand Slam a po triumfoch na Australian Open i Roland Garros uspieť aj vo Wimbledone a na US Open. Čo môže zastaviť superfavorizovaného Noleho od 24. majoru? Z diaľky sa môže zdať, že nikto a nič...
OH: Keď sa dívam na pavúk všetkých účastníkov Wimbledonu v mužskej i ženskej časti, nenachádzam nikoho, kto by mohol mäť väčšiu motiváciu než práve Novak. Tri grandslamy v jednom roku ovládol zatiaľ trikrát Roger Federer, Novak ho môže prekonať a potom cieliť na rekord Roda Lavera, ktorý ako jediný vyhral všetky štyri podujatia Big Four v jednom roku (1969).
Jeho vízia sa plne sústredí na najväčšie turnaje a nič iné ho nezaujíma. Je hladnejší než kedykoľvek predtým a jediný človek, ktorý môže zastaviť Novaka Djokovića, sa volá rovnako. Novak Djoković. Tak to je a jedine sám Novak sa môže pripraviť o 25. grandslamový titul (ťažko uveriteľné niečo také vôbec napísať, wow), nevidím žiadne meno, ktoré by som favorizoval viac a ktoré by mohlo Novaka reálne zastaviť.
Galéria fotiek (8)
Novak Djokovič si poťažkáva trofej pre wimbledonského šampióna Zdroj: SITA/AP/Alastair GrantDjokovićovi prial i žreb, v jeho časti sa nenachádzajú žiadne výrazne náročné prekážky, preto si želám, aby spolu s jednotkou turnaja Carlosom Alcarazom dokráčali až do finále a tam nám pripravili nezabudnuteľné divadlo. Ideálne v celej svojej dĺžke, nie iba polovičné ako na French Open.
PS: Nedávno som sa zamyslel nad otázkou, kedy naposledy cestoval niekto z tenistov či tenistiek na grandslamový turnaj v pozícii väčšieho favorita, ako Novak na Wimbledon 2023. Domnievam sa, že odvtedy už prešiel nejaký ten piatok.
Keby mi niekto pred desiatimi alebo dvanástimi rokmi povedal, že Djokovič bude sedemnásobný wimbledonský šampión a že bude krôčik od vyrovnania historického rekordu Rogera Federera, neveril by som. Niežeby som nedôveroval kvalitám srbského velikána, jeho pracovitosti, morálke či hlade po víťazstvách, ale v tom čase som mal Noleho zaškatuľkovaného ako "betonára" schopného vyhrávať aj na antuke i tráve. Avšak v prvom rade ako hardistu.
Dnes je najlepší na svete. Aj na tráve. Belehradčan sa neustále posúval vpred, musel upravovať štýl, pridávať do herného repertoáru nové prvky a po desiatkach zápasov (a mnohých sklamaniach) vyrukovať s niečím, čím by protivníkov na opačnej strane kurtu preľstil. Djokovič mal odjakživa dar čítať hru, rokmi vycibril spôsob pohybu na trávnatom kurte, naučil sa lepšie využívať svoj servis a pracovať s uhlami. Tenis na najrýchlejšom povrchu je do veľkej miere o skúsenostiach a tých má svetová dvojka na rozdávanie.
Nie každý sa odváži ísť na Wimbledon bez jediného prípravného turnaja. Novak áno. Vie, čo si môže dovoliť. Chápe, že už nemá 26 rokov a že bez kvalitného fyzického i mentálneho odpočinku nebude schopný podávať stopercentné výkony.
Kto ho môže zastaviť? Otázka za milión... Tráva je mimoriadne špecifický povrch a nie každému vonia. Trúfam si povedať, že polovici hráčov z prvej dvadsiatky rebríčka ATP zelená pažiť vôbec nesedí. Niektorí sú na nej stratení ako Kevin McCallister v New Yorku. Iste, nemôžeme vylúčiť, že sa zopakuje scenár z Wimbledonu 2016, kedy Djokovič skončil na rakete amerického servismana Sama Querreyho. Mimochodom, odvtedy prehral jediný zápas.
Verím, že sa dočkáme konfrontácie Djokoviča s Wawrinkom (2. kolo), reprízy minuloročného finále s Kygiosom (tentoraz vo štvrťfinále) a ideálne aj vysnívaného finálového súboja proti Carlosovi Alcarazovi. Pivečko sa už chladííííí!
4. Carlos Alcaraz vybojoval v londýnskom Queen's Clube svoj prvý turnajový titul na tráve a opäť vystriedal Novaka Djokoviča na čele rebríčka ATP. Iste, mladučký Španiel nie je – na rozdiel od French Open – hlavným favoritom, ale nespomenúť jeho meno by sa rovnalo malému hriechu. Ako vidíš Carlitove šance na treťom grandslamovom podniku roka?
OH: V prvom rade treba povedať, že Carlitovi prial žreb a ako jednotka ho má podľa IBM Al Draw Analysis najľahší zo všetkých hráčov v pavúku. A či je pripravený? Poviem to takto. Kým na French Open ho mnohí favorizovali a akosi pozabudli, že stále tu je Novak Djoković, pri ktorom argumentovali slabou jarnou formou, na Wimbledone vidíme svietiť pri hlavnom favoritovi bielo-modro-červenú vlajku s dvojhlavým heraldickým orlom.
Treba mať na pamäti, že Carlos je odchovaný na antuke, ako väčšina mužov z krajiny paelly a sangrie. Tráva je najšpecifickejší povrch, pretože neplatí na nej hra zo žiadneho iného podkladu a trávnatá časť sezóny trvá najkratšie, preto majú hráči najmenší čas na aklimatizáciu. Iste, ide o profesionálov, ale inak si bude zvykať 36-ročný Djoković a inak 20-ročný Alcaraz.
Myslím si však, že napriek nedostatku skúseností z trávnatého povrchu má Carlos obrovskú šancu prejsť veľmi ďaleko, možno až do finále. Stále totiž opakujem, že keď o pár rokov dozreje po všetkých tenisových i netenisových stránkach, bude kompletný hráč, pretože ten chalan má všetko. A ako hovoria Američania – "he has got it", čiže "má to".
Nedá sa presne opísať, čo sa tým myslí, ale skrátene tak hovoríme hráčom, ktorí sú na prvý pohľad komplexní alebo čímsi výnimoční, plus oplývajú potenciálom byť absolútne najlepší. Niečo, ako keď ste sa pozerali na 17-ročného Sida Crosbyho a vedeli ste, že ide o výnimočný supertalent s najhviezdnejším potenciálom.
PS: Alcaraz má všetko, čo musí mať wimbledonský šampión. Pardon, skoro všetko. Razí ofenzívny štýl hry, je kreatívny a šikovný, skvele podáva, má famózne údery, výnimočne sa pohybuje, nebojí sa nabiehať na sieť. Chýbajú mu ale skúsenosti. Logicky, v občianskom preukaze mu v kolónke vek svieti číslo 20.
Iste, aj Rafa Nadal bol neskúsený zelenáč, aj on preferoval skôr antuku či pomalý hard a napriek tomu hral wimbledonské finále ako 20, 21 i 22-ročný. Do tretice už Rogera Federera zdolal. Tak prečo by ho Alcaraz nemohol napodobniť?
Sám som zvedavý, akou hrou sa bude prezentovať na londýnskych dvorcoch. Už vieme, čo stvára na betóne, vieme, ako kraľuje na antuke, ale na tráve doteraz odohral len jedenásť zápasov. To je veľmi málo.
Príjemne ma prekvapilo, ako si počínal v Queen´s Clube. Zverenec Juana Carlosa Ferrera počas turnaja stratil jediný set, bol mimoriadne suverénny pri vlastnom servise a po zisku prvého titulu na zelenom podklade sa vrátil na prvé miesto rebríčka. Djokovič je dvojka. To znamená, že Carlito a Nole sa môžu stretnúť až vo finále.
Cesta mladého Španiela do veľkého boja o titul bude ešte tŕnistá, ale piatkový žreb ho musel potešiť. Vyhol sa austrálskemu búrlivákovi Nickovi Kyrgiosovi, dvojici Kanaďanov – Félixovi Auger-Aliassimemu a Denisovi Shapovalovovi, či Talianovi Jannikovi Sinnerovi. V Alcarazovej časti pavúka sa síce nachádzajú mená ako Daniil Medvedev, Casper Ruud, Stefanos Tsitsipas a Holger Rune, ale ani jeden z pánov nepovažuje trávu za svoj obľúbený povrch.
Nazdávam sa, že najväčšími prekážkami na ceste do finále budú Alex Zverev a Frances Tiafoe. Ohromná škoda, že Andy Murray a Miloš Raonič majú veeeľmi ďaleko od ideálnej formy...
5. Niet absolútne žiadnych pochýb o tom, že na prenádherný centrálny dvorec vo Wimbledone vstúpi ako top favorit Novak Djokovič. Ale čo zvyšok štartového poľa? Kto má najväčší potenciál na podkúrenie sedemnásobnému šampiónovi?
OH: Meno Carlos Alcaraz sme už prebrali, takže by sme mali prejsť k iným chlapcom. Bol by som veľmi šťastný, ak by konečne napríklad Tsitsipas prekročil svoj trávnatý tieň a prešiel do druhého týždňa, ale tu ide skôr o zbožné prianie, takisto Casper Ruud, i keď týmto šuhajom vyhovuje najviac oranžový povrch. Preto prvého koňa čiernej farby vkladám do Francesa Tiafoea, víťaza podniku v Stuttgarte na tráve. Tiež jeden z najzábavnejších tenistov na okruhu.
V tom druhom sa zahrám na nostalgika a hoci viem, že značne bočím od pôvodnej otázky, poviem Andy Murray. Britský tenista už nie je čierny kôň, ale vzhľadom na jeho zdravotné problémy v posledných rokoch si myslím, že naplnenie môjho scenára by naplnilo minimálne britské noviny.
Tak teda – v prvom kole vyradí svojho krajana Penistona, v druhom víťaza zápasu Tstistipas/Thiem a po prejdení v treťom ho vyradí až v osemfinále Cameron Norrie, minuloročný semifinalista. Vieš, pre Murrayho znamenal Wimbledon vždy najviac, pretože ide o jeho domáci turnaj, okrem toho môžeme súdiť, že má sebavedomie vďaka dvom trávnatým challengrom, ktoré vyhral.
PS: Kto okrem Alcaraza môže reálne ohroziť Novaka Djokoviča? Držme sa pri zemi a nepodľahnime sile ničím nepodložených očakávaní – zoznam vyzývateľov je podstatne užší, pretože na tráve platia iné zákonitosti, ako na antuke a harde.
Ani prsty dvoch rúk by nestačili, ak by sme chceli zrátať tenistov, ktorí sú usalašení v top 30 a zatiaľ čo na ostatných povrchoch valcujú jedna báseň, so zeleným podkladom si dodnes nepotykali. Stačí vytasiť tri najväčšie mená – Daniil Medvedev, Stefanos Tsitsipas a Casper Ruud. Pri všetkej úcte k uvedeným pánom musím skonštatovať, že nemajú zbrane na to, aby mohli pomýšľať na výraznejší úspech. Rád sa pomýlim a kiežby zamiešali kartami.
Som zvedavý, ako sa s nástrahami trávnatého dvorca popasujú Alex Zverev, možný čierny kôň "Alcarazovej" polovice pavúka, a najmä Holger Rune. Podobne ako Carlito, aj dánsky mladík má minimum skúseností, ale v nasledujúcich sezónach môže patriť do širšieho okruhu favoritov. Taktiež sa teším na zápasy amerického šoumena Francesa Tiafoea a Jannika Sinnera, ktorý mi pripomína Tomáša Berdycha, finalistu Wimledonu 2010.
Galéria fotiek (8)
Srbský tenista Novak Djokovič a Austrálčan Nick Kyrgios po finále Wimbledonu 2022 Zdroj: SITA/AP/Kirsty WigglesworthV boji o titul si zahral aj Nick Kyrgios, možno najnebezpečnejšia prekážka pre Novaka Djokoviča na ceste do finále. Pri nevyspytateľnom Austrálčanovi nikdy neviete, čo sa môže stať. Netušíme, v akej forme prišiel do All England Clubu, veď v tomto roku odohral jediný zápas.
Pred štartom tretieho turnaja veľkej štvorky v roku sebavedomo vyhlásil, že ak na Wimbledone nezastaví grandslamového rekordéra on, tak potom nik. Vzájomný zápas pripadá na štvrťfinále, samozrejme, len za predpokladu, že nevypadne už skôr. Ak nie, potom sa máme na čo tešiť. Brilantne podávajúci Kyrgios má v talóne zbrane, ktorými môže Djokovičovi minimálne podkúriť...
6. Nemenej zaujímavé bude sledovať aj ženskú dvojhru, ktorá nikdy nie je skúpa na prekvapenia. Dočkáme sa opäť nečakanej víťazky? Alebo uspeje niektorá z osvedčených dám?
OH: Môj tip na celkovú víťazku ženskej dvojhry sa dozviete v poslednej otázke, ale ak zostaneme pri troch favoritkách – Iga Swiateková, Aryna Sabalenková a Jelena Rybakinová, tak si myslím, že dve z nich dokráčajú do semifinále, jedna vypadne o kolo skôr. Aaaale, už príliš tipujem, špekulujem...
Skrátene, víťazkou sa nestane žiadna z vyššie spomenutých troch favoritiek, ale niekto iný. Ale mojim tipom neverte, pretože stávkové kancelárie na mne zarobili už viac ako dosť peňazí.
PS: Už dávno som sa netešil na ženskú dvojhru tak, ako pred tohtoročným Wimbledonom. Jelena Rybakinová, Iga Swiateková, Cori Gauffová, Ons Jabeurová, Petra Kvitová, Karolína Muchová, Aryna Sabalenková. Možno sa mýlim, ale víťazka podľa mňa vzíde z tejto sedmičky.
Napriek slabším výsledkom z minulých rokov nevidím dôvod, prečo by Iga Swiateková nemohla byť wimbledonskou šampiónkou. Nepovažujem ju za najväčšiu ašpirantku na titul, no pri troche šťastia a správnom fyzickom i mentálnom nastavení môže dokráčať až do finále. Otáznik visí nad zdravotným stavom svetovej jednotky. V nemeckom Bad Homburgu musela skrečovať semifinále a priznala, že trpela horúčkami a možnou otravou jedlom. Poľka je však veľká bojovníčka, ktorú len tak niečo nerozhádže.
Najviac žetónov v osudí má obhajkyňa titulu Jelena Rybakinová. Na generálke v Berlíne ma vôbec nepresvedčila, ale chlieb sa bude lámať až v Londýne. Z môjho osobného pohľadu budem držať palce minuloročnej finalistke Ons Jabeurovej a dvom Češkám – Petre Kvitovej a Karolíne Muchovej.
Tunisanka stále nenašla zakotúľanú formu, ale tenis, ktorý už niekoľko rokov produkuje, najmä na tráve, je skrátka famózny a jedinečný. Muchová detto. Ak bola schopná docválať do finále Roland Garros, prečo by nemohla vyhrať Wimbledon? Nemusíme pripomínať, že londýnska tráva dokáže "oceniť" jej kreativitu, komplexnosť a variabilitu ešte viac, ako parížska antuka.
A Petra Kvitová? Hop alebo trop. Ako vždy. Nebuďte zaskočení, ak spácha tridsať nevynútených chýb a vyletí už v prvom či druhom kole, ani prekvapení, ak nadviaže na pozoruhodné výkony z Berlína a po deviatich rokoch si vystrieľa tretí wimbledonský titul. Snáď sa potvrdí druhá možnosť. Po tom všetkom, čím si v posledných rokoch prešla, by som Petre úspech doprial nielen športovo, ale aj ľudsky.
7. Pod Tatrami pevne veria, že sa súťaž pre naše esá neskončí skôr, než sa vôbec začne. Nádej je jedna vec, realita zas druhá. Zanechajú Alex Molčan, Anna Karolína Schmiedlová a Viktória Hrunčáková pozitívnu stopu alebo sa máme znovu pripraviť na skoré vypadnutia?
OH: Keďže dievčatá a ženy majú prednosť, pozrime sa najskôr na ne.
Nesmierne ma potešil postup z kvalifikácie v podaní Viktórie Hrunčákovej, na ktorej tenis sa mi vždy pozerá veľmi dobre. Nie preto, že by hrala extrémne ladne, s ľahkosťou, ale páči sa mi jej bojovnosť a obetavý prístup. Mertensová nie je v prvom kole nezdolateľnou súperkou, v prípadnom druhom sa nezľaknúť Venus Williamsovej/Eliny Svitolinovej a pozitívny výsledok je razom na svete. Viki má ako kvalifikantka smolu, že v jej časti sa nachádza i Coco Gauffová či spomínaná Svitolinová.
Anna Karolína Schmiedlová, naša druhá ženská zástupkyňa, vyfasovala na prvé kolo kvalifikantku Viktoriju Golubicovú, štvrťfinalistku edície 2021. Tá sa však nemôže pýšiť obzvlášť výnimočnou formou, preto je zdolateľnou súperkou. Madison Keysová v prípadnom druhom kole bude už ťažším sústom, pri ceste k titulu v Eastbourne porazila počas tohto týždňa Coco Gauffovú i Dariu Kasatkinovú, preto nemôže byť ani reči o neforme. Navyše, na turnaji nestratila ani set.
A čo sa týka mužov, Alex Molčan je náš jediný zástupca a v prvom kole sa postaví proti Švédovi Mikaelovi Ymerovi, ktorého forma je prinajlepšom priemerná. Ale tráva je tráva a kurzy favorizujú Švéda. Tipovať nebudem, ale ak by sa Molčanovi aj podarilo zvíťaziť, v druhom kole ho čaká pravdepodobne Taylor Fritz, deviatka pavúka.
Summa summarum, šance našich tenistov na výraznejší úspech sú veľmi malé, nám zostáva len dúfať, že papierové predpoklady obrátia aspoň spolovice na hlavu.
PS: Bodaj by zanechali, ale netreba mať veľké oči. Našim tenistom a tenistkám sa na Wimbledone dlhodobo nedarí a bolo by naozaj naivné myslieť si, že 136. edícia slávneho grandslamu bude výnimkou. Bohužiaľ, už nemáme takú hráčku, akou bola Magdaléna Rybáriková. Mimoriadne talentovaná a šikovná rodáčka z Piešťan sa na tráve cítila ako ryba vo vode, pretože na nej mohla uplatniť všetky svoje prednosti.
Molčan i Schmiedlová sú predovšetkým antukári. Alex sa v prvom kole stretne s nenasadeným Švédom Mikaelom Ymerom, s ktorým zatiaľ neodohral ani jeden zápas. Ak by uspel, jeho ďalším súperom by mohol byť neustále sa zlepšujúci Taylor Fritz. Práve s deviatym nasadením Američanom sa stretol vlani v treťom kole a podľahol mu v troch setoch. Ideálny čas na odvetu, že?
Galéria fotiek (8)
Jediný slovenský zástupca v mužskom singli Alex Molčan Zdroj: SITA/AP/Alberto PezzaliKarolína Schmiedlová má za sebou vydarené French Open, keď sa prvýkrát v kariére prebojovala do osemfinále grandslamu. Lenže Wimbledon je celkom iná káva. Najväčšie šance dávam Viki Hrunčákovej. Jej štýl sedí na trávu a má aj formu, čo potvrdila postupom do semifinále dvojhry a finále štvorhry v holandskom Hertogenboschi. Elise Mertensová by sa mala mať na pozore...
8. Ak by si mal vypichnúť zopár nie príliš omieľaných mien – ktorých tenistov a ktoré tenistky považuješ za čierne kone Wimbledonu?
OH: Mám pocit, že v ženskej časti sa nehovorí dostatočne nahlas o Petre Kvitovej. Nezabúdajme, že v rokoch 2011 a 2014 vyhrala celý turnaj a v príprave na All England Club ovládla turnaj v Berlíne, pričom nestratila ani set. Mne osobne bola rodáčka z Bílovca vždy sympatická svojou pokorou a skromnosťou, nemá žiadne hviezdne maniere a je príkladnou profesionálkou.
Pavúk jej prisúdil neľahké potenciálne súperky, no ak zvládne prípadné štvrté kolo proti Ons Jabeurovej a štvrťfinále s Jelenou Ostapenkovou, nik nebude pochybovať, že je pripravená tretí raz vyhrať najväčší tenisový primát sveta. Pravdaže, netvrdím, že bude celkovou víťazkou, ale rozhodne bude mojím čiernym koňom.
Vravím si, že je obrovská škoda, ak sa vaše tri čierne kone – Jabeurová, Kvitová i Ostapenková, nachádzajú v tej istej časti pavúka. Žiaľ, mne sa práve takáto mrzutosť prihodila v tomto ročníku. A asi nebudem jediný. Ak sa odrážame od nedávnej formy, tak potom Karolína Muchová, ale viete, tráva je tráva a prechod z antuky nebýva jednoduchý.
PS: Čo sa týka dvojhry mužov, vyzdvihol by som dve kanadské esá – Denisa Shapovalova a Félixa Augera-Aliassimeho. Nezatracoval by som ani Mattea Berrettiniho. Áno, charizmatický Talian musel vynechať celú antukovú sezónu pre natrhnutý sval v brušnej oblasti a nedávno sa odhlásil z turnaja v Queen's Clube, kde kraľoval v uplynulých dvoch rokoch. Predvlani si z Wimbledonu odniesol tanier pre zdolaného finalistu a prekvapiť môže aj tento rok. Žreb mu neprial, ale tenisový čert nikdy nespí.
Zo žien volím nekompromisnú Američanku Madison Keysovú, šampiónku veľkého podniku v Eastbourne. Určite si tiež nenechám ujsť derniéru českej šikulky Barbory Strýcovej, semifinalistky Wimbledonu, ktorá sa lúči s kariérou. Nádej vkladám aj do jej krajanky Kateřiny Siniakovej, pre mnohých "iba" deblovej špecialistky, ale zdanie klame. Kto sledoval turnaj v Bad Homburgu, ten dozaista vie, že kučeravá rodáčka z Hradca Králové predvádzala vynikajúcu úroveň tenisu.
9. Dosť bolo rečí. Otvorme kredenc, oprášme vešteckú guľu a vytasme dve mená, jednu dámu a jedného pána, ktorí v sebe nájdu zmes kvality, nezlomnosti i šťastia, a stanú sa novými, respektíve (staro)novými wimbledonskými šampiónmi.
OH: U mužov nemám žiadne vážnejšie pochybnosti a takisto nemienim dlho naťahovať odpoveď na poslednú otázku – Novak Djoković vyhrá mužskú časť Wimbledonu 2023 a pri ceste za titulom príde o dva sety. Ani neviem, čo viac by sa dalo k tomu napísať. Možno som až prehnane sebavedomý ohľadom Srba, ale fakt nevidím nič, čo by mu malo zlomiť väzy.
A ženská časť? Veď čo, ak nám tip vyjde, môžeme sa tešiť, ak nie, nikto nás ani nezabije, ani neotrávi. Takže poviem, že Petra Kvitová vojde do neľútostného wimbledonského pekla, nebude chodiť stále do kruhu, preborí sa aj napriek problémom, neuviazne v žiadnom smrteľnom trasovisku a v sobotu 15. júla zdvihne nad hlavu trofej. Pretože pri českom tenise sme si akosi zvykli na tituly z veľkých turnajov, či?
PS: Nebudem vás už unavovať siahodlhými analýzami, spomeniem dve mená, ktoré môžu, ale nemusia vyhrať Wimbledon. Jedna stávka na istotu a jeden odvážny, no podľa mňa reálny tip – Novak Djokovič a Petra Kvitová.
Nie, nedohodli sme sa, prisahám! (smiech)
Srba môže o ôsmy wimbledonský titul obrať iba súhra pre neho najhorších možných okolností. Česká sympaťáčka má povesť nevyspytateľnej hráčky a možno opäť neprejde bránami prvého týždňa, ale ak áno, potom bude veľmi ťažké ju zastaviť.
Myslím si, že sa zopakuje rok 2014. Petra a Novak sa nahodia do gala, šortky z kurtu vymenia za oblek a róbu, aby spoločne oslávili titul na preslávenej večeri šampiónov. Dobrú chuť, na zdravie a šup – šup na parket, priatelia!
- Autor: © Zoznam/Ondrej Herceg, Patrik Seman
- Zdroj: Športky
