KOMENTÁR Novak Djokovič je človekom s veľkým Č: Zaslúži si úctu a rešpekt, nie pohŕdanie
Srbský tenista Novak Djokovič pózuje pre médiá s pohárovou trofejou víťaza dvojhry mužov v grandslamovom turnaji Roland Garros v Paríži Zdroj: TASR/AP/Thibault Camus 
KOŠICE – It's the most wonderful time of the year... Chytľavá zvučka, ktorá uplynulé dva týždne vypĺňala reklamné spoty počas televíznych prenosov z Roland Garros, je už minulosťou a s ňou aj druhý grandslamový podnik sezóny.
Pohár mušketierov skončil v rukách Novaka Djokoviča, od nedeľného podvečera trojnásobného šampióna French Open, ale najmä nového, dnes už osamoteného grandslamového rekordéra a najúspešnejšieho muža na podujatiach veľkej štvorky.
S kolegom a zároveň mimoriadne dobrým kamarátom, Ondrom Hercegom, tiež obrovitánskym (nielen) tenisovým nadšencom, sme pred štartom antukového majoru mudrovali o mužskej i ženskej dvojhre a zhodli sme sa na tom, že najväčšími želiezkami v ohni sú Carlos Alcaraz a Iga Swiateková. Zároveň sme upozornili, že odpisovať najdlhšie slúžiacu svetovú jednotku sa rovná malému zločinu.
Jeden tip nám vyšiel, poľská suverénka naozaj dokráčala za tretím parížskym a celkovo štvrtým grandslamovým titulom.
Španiel už také šťastie nemal. Až do minulého piatku vyčnieval ako najžiarivejšia hviezda na oblohe, lenže v semifinálovom megašlágri na slávnom dvorci Philippea Chatriera mu došla para, a hoci úvodné dva sety museli baviť každého fanúšika, v nasledujúcich dvoch dejstvách už Carlito, ktorého výrazne limitovali kŕče, dokázal ovládnuť len po jednej hre.
Naopak, Srb sa pohyboval a udieral do loptičky ako nezničiteľný silák. Ako pred ôsmimi či dvanástimi rokmi, v časoch najväčšej slávy.
Mnohí Djokoviča odstrkovali na vedľajšiu koľaj, neverili mu. Tvrdili, že nemá formu, že nie je v ideálnom mentálnom ani hernom rozpoložení a že Carlos Alcaraz s ním "pozametá" francúzsku antuku.
Opak bol pravdou.
Znovu sa potvrdilo, že v tejto fáze kariéry musíme odlišovať Novaka na bežnom turnaji od Novaka na grandslamovej pôde. Už nemá 26 rokov, nevalcuje na každučkom podujatí – od 500-viek, cez tisícky až po slamy. Sústredí sa na tie najväčšie. Práve na najdôležitejších podnikoch sa dokáže vždy vybičovať k najlepším výkonom. Ako uviedol charizmatický chorvátsky tréner Goran Ivaniševič, jeho zverenec má vo svojej hlave softvér, ktorý dokáže zapnúť vždy vtedy, keď prichádza na grandslamovú scénu.
Človek s veľkým Č
Keby sa ma niekto pýtal, ktorého pána považujem za najzarputilejšieho a najhladnejšieho po úspechoch z celej plejády velikánov, odpoveď by bola vcelku jednoduchá. Novaka Djokoviča.
Ak si myslíte, že som zarytý Nolefan, mýlite sa. Odmalička, odkedy som celkom náhodne objavil krásny šport menom tenis, som bol (a navždy budem) fanúšikom Rogera Federera. Na jeho úchvatný prejav, dokonalú techniku aj džentlmenské správanie na dvorci i mimo neho, som sa nemohol vynadívať a neľutujem ani jednu sekundu strávenú pri "Feďových" zápasoch. Počas rozlúčky švajčiarskeho virtuóza na septembrovom Laver Cupe som plakal ako malý chlapec.
Napriek vyššie uvedenému som vždy maximálne rešpektoval oboch Federerových hlavných rivalov. Ak Roger vypadol, neprešiel som k antinadalovcom ani k antidjokovičovcom. Práve naopak.
Priznám sa, keď čítam alebo počúvam niektoré komentáre doma i v zahraničí, škatuľkujúce a odsudzujúce Djokoviča, predovšetkým po známych udalostiach z januára 2022, naozaj mi zostáva občas rozum stáť.
Nie, nie, nemusíme Noleho zbožňovať ani hľadieť na neho cez ružové okuliare a velebiť každý jeho krok, ale mali by sme ho rešpektovať. Nielen ako výnimočného tenistu, možno toho úplne najlepšieho v dejinách, ale aj ako dobrosrdečného, pozitívne naladeného a mimoriadne rozhľadeného človeka. Človeka s veľkým Č.
Človeka, ktorý sa nikdy nezníži k tomu, aby ponižoval, zosmiešňoval či urážal ostatných ľudí. Človeka, ktorý ako jeden z mála tenistov na okruhu ATP dokáže zdvihnutým palcom a potleskom oceniť kvalitné údery svojich protivníkov a pri sieti ich vrúcne objať.
Novaka Djokoviča poznáme ako dokonalého profesionála, ktorý svojimi tréningovými, regeneračnými, psychohygienickými i stravovacími návykmi inšpiroval milióny športovcov aj bežných ľudí po celej planéte. Ako skutočnú osobnosť, ovládajúcu jedenásť svetových jazykov, schopnú hodiny a hodiny filozofovať na mnohé témy spôsobom, že vás neprestane nudiť.
Ako chlapíka šíriaceho dobro a lásku, rešpektujúceho každého súpera i názorového oponenta, muža prechovávajúceho úctu k všetkým národom a ľuďom. Aj takým, ktorí mu hádžu polená pod nohy.
Iste, aj on má svoje muchy. Nie jednu, dve, ani tri, ale veľa. Tak, ako každý jedinec z mäsa a kostí. Pretože ako sa spieva v jednej z mnohých prenádherných skladieb z repertoáru najslávnejšej a najúspešnejšej československej hudobnej skupiny, bez chýb nie je nik.
Či sa to už niekomu páči, alebo nie, emočné výlevy, lámanie rakiet, zdĺhavé búchanie loptičky o zem (dnešným štandardom je 8 – 10 úderov, kedysi atakoval aj 30), ale tiež svojské postoje k rôznym spoločenským témam, k horúcej balkánskej krvi Novaka jednoducho patria rovnako, ako učebnicový bekhend, monštruózny ritern či psychická odolnosť, aká nemá v histórii tenisu obdobu.
Otec synčeka Stefana (8) a dcérky Tary (5) je už dnes žijúcou legendou s 23 grandslamovými titulmi (94 singlovými celkovo) a len málokto pochybuje, že by už žiadny ďalší nebol schopný pridať.
Na akom čísle sa srbská lokomotíva zastaví? Na 24-ke? 26? 28? Alebo splní želanie svojho prostorekého otca Srdjana a pokorí magickú hranicu 30 grandslamových titulov? A čo kalendárny grandslam? Zaútočí naň už tento rok?
Užívajme si zlatú éru
Stop! Vykašlime sa na štatistiky, predpovede i nekonečné táraniny o tom, kto je najlepším hráčom všetkých čias. Aj tak sa nikdy nezhodneme. Niekto povie Novak Djokovič, lebo čísla a dáta. A bude mať pravdu. Iní zas budú na veky vekov považovať za GOAT-a bazilejského génia Rogera Federera či španielskeho bojovníka Rafaela Nadala. Ani tu nemožno protirečiť.
Ale stačilo. Nešpekulujme, len si užívajme zlatú éru tohto krásneho športu. Éru, o ktorej sa bude písať v učebniciach tenisu. Éru, ktorá sa už nemusí opakovať.
Radujme sa z výkonov tridsaťšesťročného velikána tak dlho, kým sa dá, lebo sa ani nenazdáme a Novak rozšíri zoznam tenisových dôchodcov. Nateraz si iba vychutnávajme, že stále neobyčajne motivovaný Belehradčan nespomaľuje a nehodlá končiť, ba naopak. Hlad po tenise, víťazstvách i ďalších rekordoch ho poháňa plnou parou vpred a pre nastupujúcu generáciu znamená vzorom, po ktorého stopách by chceli kráčať i oni.
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
