KOMENTÁR Kto sa bojí, nech nejde do Ferrari: Hamilton smeruje k formulovej nesmrteľnosti
Na snímke piloti F1 Lewis Hamilton a Charles Leclerc, od sezóny 2025 tímoví kolegovia vo Ferrari Zdroj: Profimedia 
BRATISLAVA – Znie to pateticky, možno až teatrálne, ale poznáte ten pocit, keď vás niekto prekvapí neočakávanou správou a vy jednoducho stratíte reč? Len čumíte a čumíte, vyškierate sa ako lečo, krútite hlavou a sem-tam sa aj uštipnete, či sa vám nebodaj nesníva.
To, čo sa spočiatku javilo ako každoročná báchorka či uletená telenovela vyplňujúca chladné predsezónne obdobie, postupne nabralo reálne kontúry. Ani sen, ani prvý apríl. Ale jedna veľká realita.
Pravdepodobne nebudeme ďaleko od pravdy, keď štvrtkový šokujúci prestup Lewisa Hamiltona do Ferrari odvážne nazveme najväčším transferom v histórii Formuly 1 a možno i športu vôbec. Ako niečo, čo si nikto z nás nevedel ani len predstaviť.
Nie, nepreháňame. Len do toho, popustite uzdu fantázii a skúste, aspoň pre krásu myšlienkového experimentu, pomyslieť na to, že Lionel Messi by v časoch svojej vrcholnej formy zbalil kufre a odišiel do Realu Madrid. Alebo Cristiano Ronaldo do Barcelony.
Je priam šokujúce, ako sa celý obchod podarilo utajiť. Koniec-koncov, ešte v utorok nikto v továrni v Brackley ani len nešípil, čo sa chystá. Dokonca aj šéf Mercedesu Toto Wolff sa o všetkom podstatnom dozvedel až na last minute, keď už bolo de facto vymaľované. Ktovie, ako sa zatváril...
Za poslednú dekádu boli John Elkann a Ferrari trikrát blízko k dohode s Lewisom Hamiltonom, ale až po rokoch flirtovania došlo predsa len k zasnúbeniu a od sezóny 2025 aj k uzavretiu formulového manželstva.
"Silly season", ako sa hovorí každoročnému prestupovému obdobiu, bola v zimnom termíne až podozrivo pokojná. Priam nudná. Samozrejme, nové zmluvy pre Charlesa Leclerca a Landa Norrisa, no najmä nečakaný odchod tváre Haasu Günthera Steinera či arogantné a ničím nepodložené rozhodnutie Liberty Media zamietnuť Andrettiho žiadosť o vstup do súťaže v roku 2025, zatriasli formulovým oceánom.
Po skompletizovaní štartového roštu – zostanú na ňom všetci piloti z minulej sezóny – sme ani nedúfali, že posledný mesiac pred začiatkom nového ročníka bude taký divoký. Lenže Lewis Hamilton si povedal, že nám počas predsezónneho obdobia nedopraje oddych. A my sme mu za to veľmi vďační.
Mamma Mia!
Príbeh jedného z najpopulárnejších športovcov sveta v Mercedese bol unikátny. A stále je. Perfektný. Ladiaci. Ruku na srdce – aj vy ste mali pocit, že je to tak a inak to ani nemôže byť? Symbióza pilota a stajne bola takmer dokonalá. Ale všetko sa raz skončí. Po dvanástich rokoch vernosti a po dvoch rokoch bez víťazstva je úplne pochopiteľné, že zatúžil po zmene prostredia.
Hamilton rozhodne nie je naivný a už vôbec nie je hlúpy. Ak prijal ponuku z Talianska, celkom určite vedel prečo. Fňukať 24/7 nad tým, že Mercedes mi nie je dve sezóny po sebe schopný postaviť konkurencieschopné auto, s ktorým by som mohol získať rekordný ôsmy titul majstra sveta, by bola vskutku slabomyseľná kratochvíľa.
V situácii, keď mu celkom rezko ťahá na štyridsiatku, no ani tak sa nemieni vzdať sna o osamostatnení sa na čele historických tabuliek, je rozhodnutie prestúpiť do nevyspytateľného tímu a do úplne neznámeho prostredia, značne prekvapivé i odvážne, ale o to viac sympatické.
Kto sa bojí, nech nejde do lesa. A už vôbec nie do Maranella.
Život športovca je skrátka aj o kľukatých cestičkách, keďže k dobrým veciam a odvážnym cieľom nevedú vždy iba bezproblémové štreky. A už dupľom nie v neľútostnom svete F1. Nie nadarmo sa o efjednotke hovorí, že je to klub piraní.
Medzi fanúšikmi Ferrari stále existuje nemalé množstvo takých, ktorí Hamiltonovi vôbec nedôverujú, jeho spôsoby, celkový prejav alebo komunikácia cez vysielačky sa im priečia a rozhodne nadšením neskáču dva metre do výšky, keď si uvedomia, že už onedlho bude obliekať ich zbožňovanú červenú kombinézu.
Zapáčiť sa úplne všetkým jednoducho nie je možné ani múdre. Ako hovorí klasik, túžiť po láske a uznaní každého človeka je naivné a hlúpe. Lewis Hamilton je len jeden. Originál. Áno, je to muž, ktorý polarizuje, ale takí boli, sú a budú takmer všetci velikáni športu.
Čo môže britskú ikonu aj ľudí z jeho okolia zasiahnuť citeľne – v pozitívnom i negatívnom zmysle – sú skôr očakávania dobromyseľných a vášnivých, ale často aj naivných a nekompromisných Tifosi. Nehovoriac o talianskej tlači. Iste, ani britská nemá vždy tú najlepšiu povesť, ale Scuderia Ferrari je stajňa, ktorá dozaista najviac žije Formulou 1.
Bez ohľadu na to, kto práve riadi ich rozkošné červené autíčko, Tifosi ho budú milovať. Ferraristi skrátka dýchajú kráľovnou motoršportu každou bunkou svojho tela a uctievajú ju takmer ako svoje kmeňové náboženstvo. Od príchodu do jedinej stajne sídliacej na Apeninskom polostrove, vás pozorne sledujú rôzni experti, obklopujú hektolitre fanúšikov, rozoberajú vašu (ne)formu, odhadujú budúcnosť.
Sir Lewis nie je žiadny vyplašený zelenáč, skúseností má na rozdávanie. Dokáže však odolávať tlaku, akému ešte nikdy nečelil? Posledným Britom v Maranelle bol Nigel Mansell ešte v roku 1990.
Život vo Ferrari funguje inak než vo zvyšku stajní. V Taliansku platia diametrálne odlišné princípy i zákonitosti. Nad anglosaskú precíznosť, pragmatickosť a nalinajkované postupy stavajú pravú južanskú vášeň. Niežeby nemali ambície, naopak. Len často zvíťazia emócie a rácio dostane neraz tak trochu na frak. Mamma Mia!
Kultúrny šok je asi príliš silný výraz, ale je prakticky isté, že Lewis Hamilton sa ocitne v prostredí, ktoré mu nie je úplne vlastné. Mal by sa pripraviť na niečo, čo ešte nikdy nezažil. Na jednej strane anarchia, na druhej monarchia...
Trojnásobný majster sveta Niki Lauda pred ôsmimi rokmi vyhlásil, že Ferrari sa dá ľahko zdolať, keď taliansky tím ovládajú emócie, chaos a vnútorné rozpory. Ťažko proti jeho názoru protestovať, protiargumenty chýbajú. Pokiaľ ale v Maranelle panuje aspoň aký-taký pokoj, stabilita a viera vo vlastné výkony, potom je vzpínajúci sa kôň schopný silno zaerdžať a zdolávať kohokoľvek na štartovom rošte.
Viacerým velikánom vrátane bývalých majstrov sveta Fernanda Alonsa a Sebastiana Vettela anabáza vo Ferrari nevyšla podľa ich predstáv, ale to sa môže stať. Aj v neúspešných príbehoch predsa spočíva čaro i nástrahy F1, a preto ju máme tak radi.
Pripomeňme si pôsobenie Michaela Schumachera v Mercedese. Výsledkovo žiadna sláva, no nie? Keby niekto chcel byť na "Schumiho" veľmi zlý, tak by spomenul výrazy ako menšia blamáž či pošramotenie povesti. Veď počas trojročného pôsobenia v nemeckej automobilke stál iba raz na pódiu a získal jedinú pole position.
Ibaže prínos formulového GOAT-a bol viditeľný aj niekde inde, než iba čisto na trati.
Bol to práve Schumacher, kto v nevýraznom Mercedese pomohol zaviesť nové štandardy a zostrojiť silný tím, ktorý zdobí typická nemecká precíznosť a víťazná mentalita, z čoho neskôr, keď do pomyselnej skladačky zapadol posledný dielik, profitoval istý Lewis Hamilton...
História sa môže zopakovať.
Rodák z anglického mestečka Stevenage sa nebál vystúpiť z komfortnej zóny a na sklonku športového dôchodku podpísať možno posledný kontrakt v kariére. Už samotné Hamiltonovo rozhodnutie odísť z pohodlia domova do relatívne neznámeho prostredia, si zaslúži veľký rešpekt a uznanie celej formulovej verejnosti. Ukázal odvahu, ktorá by mohla byť inšpiráciou pre všetkých veteránov, ktorí stále snívajú svoj športový sen. Ak neuspeje alebo nebodaj zlyhá, svet sa predsa nezrúti. Povie si, že to aspoň skúsil.
Tým, že sa odvážil zariskovať a vstúpiť do nepoznaných vôd, si celkom určite získal mnoho sympatizantov, aj takých, ktorí mu doteraz nevedeli prísť na meno. Prestup do Ferrari nápadne pripomína Abú Dabí 2021. Najbolestivejšia prehra v kariére Hamiltonovi, paradoxne, pomohla.
Nehľadajme teda za Lewisovým rozhodnutím iba ekonomické motívy, aj keď víťaz 103 veľkých cien si v Taliansku zarobí naozaj kráľovsky. Zvíťazila jeho guráž, chuť zmeniť prostredie a čeliť novým výzvam.
Presne ako v roku 2013. Aj vtedy urobil zdanlivo "krok do neznáma", keď McLaren vymenil za Mercedes. Nejeden fanúšik len nechápavo krútil hlavou. Prečo sa upísal tímu, ktorý je rád, že je rád? Lenže Hamilton vedel, čo robí. A my zas vieme, že za jeho prestupom boli najmä vtedajší boss Mercedesu Ross Brawn a legenda Formuly 1, dnes už nebohý Niki Lauda.
Lewis sa nechal viesť intuíciou a urobil správne. Ako sám priznal, rovnaký pocit ako pred vyše dekádou má aj teraz. Partnerstvo medzi najúspešnejším jazdcom a najúspešnejším tímom histórie Formuly 1 je predsa niečo, z čoho každému fanúšikovi motoršportu budú behať po chrbte zimomriavky.
Preháňať sa po tratiach v trblietavom červenom monoposte je snom každého jedného pilota F1 a Lewis Hamilton nie je výnimkou. Jeho bývalý dlhoročný rival, Nemec Sebastian Vettel, v minulosti povedal, že "každý je fanúšik Ferrari". Napokon, mnohí (a nielen) skalní Tifosi trochu nadnesene prednášajú, že ten, kto nikdy nepretekal v ich tíme, akoby vo Formule 1 ani nebol.
Silly season v plnom prúde
Hamilton je odhodlaný zakončiť partnerstvo s Mercedesom na vysokej úrovni, ak ale skutočne pomýšľa na boj o rekordný titul ešte vo farbách svojho súčasného zamestnávateľa, môže sa škaredo popáliť.
Toto Wolff sa síce dušuje, že k obom svojím jazdcom plánuje pristupovať rovným metrom, skrátka spravodlivo a bez rozdielov, realita ale môže byť na kilometre vzdialená jeho sľubom. Prekvapilo by azda niekoho, keby strieborné šípy už v blížiacom sa ročníku preferovali Georgea Russella, korunného princa Mercedesu? Aj keby nie, bude mať Hamilton prístup ku všetkým kľúčovým informáciám?
Nové pravidlá síce vstúpia do platnosti až v roku 2026 a predpisy pre nadchádzajúcu sezónu sú takmer identické s tými súčasnými, ale bolo by proti formulovej logike, keby Mercedes "zabudol" na Hamiltonov prestup (pre niekoho zradu) k priamemu konkurentovi a zaobchádzal s ním tak, ako tomu bolo doteraz.
V tomto okamihu je všetko otvorené, ale môžeme predpokladať, že takisto, ako sedemnásobný majster sveta, aj jeho dlhoročný pretekový inžinier Peter Bonnington naberie kurz Taliansko. Navyše, podľa zákulisných informácii má Brit zálusk aj na niekoľko elitných mercedesáckych inžinierov, ako aj iné múdre hlavy z ostatných garáží. Nečudo. Perfekcionista Hamiltonovho razenia potrebuje okolo seba špičkový tím ľudí, ktorých pozná a ktorým môže dôverovať.
Jedno je však isté. Minulotýždňový "transfer storočia" znamená predčasný začiatok prestupového leta. V tomto roku sa navyše končia zmluvy mnohým pilotom a na prestupovom trhu môžeme očakávať zaujímavé rošády. Šéf a akcionár nemeckej stajne Toto Wolff bude stáť v najbližších mesiacoch pred možno najdôležitejším rozhodnutím uplynulých rokov. Kto zapláta dieru po odchádzajúcom Lewisovi Hamiltonovi a stane sa tímovým kolegom Georgea Russella?
Naprieč sociálnymi sieťami i zahraničnými médiami už vybuchuje ohňostroj všakovakých kombinácií a permutácií, ako trebárs presun Fernanda Alonsa do Mercedesu či dokonca potenciálny návrat formulového penzistu Sebastiana Vettela. Ten už ale stihol šéf tímu vylúčiť.
Natíska sa kľúčová otázka – siahne boss strieborných šípov po niekom ostrieľanom alebo dá radšej prednosť budúcnosti a zlanári perspektívneho mladíka? Napríklad taký Andrea Kimi Antonelli? O sedemnásťročnom Talianovi, top nádeji z akadémie Mercedesu, sa už istý čas hovorí, že jedného dňa nahradí v monoposte strieborných šípov Lewisa Hamiltona...
Ako pravdepodobnejší sa javí scenár, že Wolff ukáže prstom na skúsenejšieho pilota, ktorý v efjednotke už čo-to odkrúžil. Najväčšie šance sa dávajú Alexovi Albovi a spomínanému El Nanovi, o ktorom je známe, že s Russelom majú veľmi dobrý vzťah. Alonso je navyše všetkými masťami mazaný matador a keď si raz niečo zaumieni, ide za tým ako po údenom. A nová výzva v podobe Mercedesu nemusí byť na zahodenie.
Prichádza do úvahy ešte niekto iný? Spomedzi súčasných pilotov sa spomína aj meno Estebana Ocona či rezervného jazdca Mercedesu Micka Schumachera. Pri všetkej úcte k obom pretekárom, bude veľké prekvapenie, ak Toto Wolff angažuje jedného z nich.
A čo priama výmena Lewis Hamilton – Carlos Sainz? Celkom fajn myšlienka, ale to by španielsky bojovník nemohol byť už dlhšie spájaný s Audi, ktoré bude mať od roku 2026 vo Formule 1 svoj továrenský tím. Puto medzi Sainzovcami a nemeckou automobilkou je o to pevnejšie, že otec pilota Ferrari a úspešný pretekár Carlos Sainz Sr. získal v januári už štvrté víťazstvo na Rely Dakar práve na stroji značky Audi.
Ale dosť bolo špekulovania a lietania v oblakoch, vráťme sa späť na zem.
Lewis, It´s Hammer Time!
Mercedes, ktorý sa popálil stávkou na úzke bočnice, mal v posledných dvoch sezónach jeden problém za druhým. "Porpoising", teda poskakovanie monopostov s ground effectom, nebol ani zďaleka jediný neduh dlhoročných vládcov štartového poľa. Monopost mal nestabilný zadok a priveľký odpor vzduchu, trápil sa na rovinkách a tiež pomaly zahrieval pneumatiky, čo sa odzrkadlilo na nevydarených kvalifikáciách.
Nehovoriac o tom, že Hamilton už dva roky frfle a upozorňuje Wolffa a spol. na to, že kokpit Mercedesu je posadený oproti konkurentom príliš dopredu, a keď pilotuje svojho tátoša, má pocit, akoby sedel na predných kolesách. Pokiaľ on sám neverí vlastnému monopostu, respektíve necíti sa v ňom komfortne, ako môže naháňať suverénneho Maxa Verstappena a pomýšľať na najvyššie méty?
Kedy a prečo padlo definitívne rozhodnutie? Čo bola posledná kvapka v pohári? Dospel Hamilton k záveru, že vo Ferrari má väčšiu šancu na ôsmy titul ako v Mercedese?
Jedným z dôvodov, prečo už o rok vymení čiernu za červenú, je aj ten, že talianska stajňa mu ponúkla, na rozdiel od Mercedesu, viacročnú zmluvu. Tridsaťdeväťročného pilota mali podľa Formu1a.uno presvedčiť aj technické garancie vrátane novej pohonnej jednotky pre rok 2026.
O zlanárenie lídra Mercedesu sa spomedzi vysokopostavených mocipánov Scuderie usiloval samotný prezident John Elkann. Dlhé roky neúspešne. Ľudia sa teda celkom oprávnene a logicky pýtajú, čo rozhodlo o tom, že britská superstar napokon prikývla. Odpoveď je na prvý pohľad triviálna, ale viac než pravdepodobná. Frédéric Vasseur.
Je absolútne nepredstaviteľné, aby sa tento megaprestup zrodil pred dvomi alebo tromi rokmi, keď kapitánskemu mostíku v Maranelle velil Mattia Binotto. V časoch, keď, trochu nadnesene povedané, pravá ruka nevedela, čo robí ľavá. Jeho nástupca z Francúzska nie je žiadnou mediálnou hviezdou ani tvárou Netflixu, ale má prirodzenú autoritu (rešpektuje ho celý paddock) a pod jeho vedením Ferrari konečne začína pôsobiť ako konkurencieschopný a príčetný tím.
Nepripomína vám tak trochu charizmatického manažéra Jeana Todta, ktorý stál za zrodom najslávnejšej éry v dejinách SF?
Dôležitými ingredienciami Vasseurovho úspešného manažovania sú trpezlivosť, racionálne uvažovanie, transparentná komunikácia a cit pre výber tých správnych ľudí. Skutočnosť, že Fred Lewisa veľmi dobre pozná, keďže s jeho tímom ART Grand Prix vybojoval v roku 2006 titul v juniorskej sérii GP2, je len ďalší vítaný bonus.
Zdá sa, že Ferrari stále priamočiarejšie smeruje k lepším zajtrajškom, z ktorých bude ťažiť nielen Lewis Hamilton a jeho budúci parťák Charles Leclerc, ale z dlhodobého hľadiska aj ich nasledovníci.
A ako bude vyzerať spolupráca oboch pilotov? Našli by sme medzi nimi veľa podobností a ešte viac rozdielov. Neodlišuje ich len vek, ale aj jazdecký prístup. V prospech prvého menovaného hovoria skúsenosti, lepšie pretekové tempo a manažovanie pneumatík. No a v neposlednom rade precíznejšie čítanie pretekov. Monačan zas pozná rodinu Ferrari ako svoju dlaň a navrch by mohol mať aj v rýdzej rýchlosti na jedno kolo.
Summa summarum, prestupová bomba zo štvrtka 1. februára 2024 je najlepšou možnou reklamou pre všetkých zainteresovaných – pre samotného Lewisa Hamiltona, jeho súčasný i budúci tím, Liberty Media, a, koniec-koncov, pre celú formulovú rodinu. Nezaujatý pozorovateľ, ktorý nie je prilepený na konkrétneho pilota či stajňu, môže schuti chrúmať popcorn, popíjať dobre vychladený nápoj podľa vlastného výberu a užívať si najneočakávanejšiu spoluprácu v histórii motoršportu.
Nechajme sa prekvapiť, ako formulové manželstvo Hamilton + Ferrari zafunguje. A či vôbec. Nateraz môžeme aspoň špekulovať a fantazírovať. Fakt je ten, že britská megahviezda donedávna hádam nemala väčší antifanklub, ako sú Tifosi. Bejvávalo. Veď čo už pre dobro svojho milovaného tímu jeden fanúšik Scuderie neurobí, že?
Jediný jazdec, ktorý vyhral titul majstra sveta s Ferrari aj Mercedesom, sa volal Juan Manuel Fangio. Argentínsky velikán je tiež prvým a zároveň aj posledným pilotom, ktorý získal titul šampióna v troch rôznych tímoch.
Pridá sa k nemu Lewis Hamilton? Ak áno, ešte viac tým podčiarkne status nesmrteľnej legendy. Len si to predstavte. Titul s poradovým číslom 8 a ešte k tomu na pôde najväčších triumfov Michaela Schumachera... A pre stajňu, ktorá čaká na úspech už skoro dve dekády. To nevymyslíš, to je Formula 1.
Lewis, It´s Hammer Time! Alebo obráťme list a skúsme sa v duchu preniesť na hodinu taliančiny: Luigi, è l'ora del martello!
- Autor: © Zoznam/ Patrik Seman
- Zdroj: Športky
