Z Kalifornie späť na Slovensko: Nedomanský sa stretol so Šťastným, spomínal na súboje s Rusmi
Legendárny hokejista Václav Nedomanský počas tlačovej konferencie v Bratislave Zdroj: TASR/Jaroslav Novák 
PRAHA - Bývalý vynikajúci hokejista Václav Nedomanský, ktorý sa ako jeden z prvých Európanov a vôbec prvý český hráč dokázal presadiť v NHL, mal vo štvrtok 80. narodeniny.
Žiadne veľké oslavy ale nechystal. Namiesto ich plánovania radšej sledoval počínanie tenistov na prebiehajúcom turnaji v Indian Wells. Pozornosť médií v súvislosti so životným jubileom nevyhľadáva, povedal pre server iDNES.cz.
"Nechystám oslavu. V žiadnom prípade. Len si s manželkou pripijeme červeným vínom. Pred gratuláciami a žiadosťami o spomienkové rozhovory by som sa najradšej schoval. V poslednej dobe som o minulosti rozprával veľa, asi až príliš," uviedol v deň narodenín Nedomanský.
Z Kalifornie, kde žije, zavítal vo februári do Česka a na Slovensko. "Natáčal som dokument s Robertom Zárubom v spolupráci s organizáciou Post Bellum. Stretli sme sa s Jirkom Holíkom, Ríšom Fardom a Pepíkom Horešovským v športovej hale a bavili sa o šampionáte 1972," pripomenul Nedomanský.
"Ohromné bolo stretnutie s prezidentom na Hrade. Sedeli sme pri stole vo veľkej knižnici. Najprv sme hovorili na záznam, potom sme sa rozprávali osobne. Bavili sme sa o našej generácii, ktorá si zaslúži uznanie a spomienku," prezradil.
Ďalší deň zamieril na Slovensko. "Strávili sme ho v Bratislave na zimnom štadióne, kde som sa stretol s Petrom Šťastným a Mariánom Bezákom. A tiež v Hodoníne, kde som napríklad hľadal dom, v ktorom sme bývali. Program bol nabitý, nemal som skoro žiadnu voľnú chvíľku. Myslím, že sa všetko podarilo, aj keď to bolo náročné," pochvaľoval si Nedomanský.
Rodený strelec
Urastený stredný útočník Slovana Bratislava patril na prelome 60. a 70. rokov k najlepším hokejistom starého kontinentu, za Československo nastrieľal v 220 zápasoch 163 gólov. A že je mimoriadnym strelcom, dokázal majster sveta z roku 1972 a držiteľ olympijského striebra (1968) aj bronzu (1972) potvrdiť nielen v reprezentačnom drese na medzinárodnej scéne, ale aj počas pôsobenia v zámorských súťažiach WHA a NHL.
"Zakončenie som zvlášť nepiloval. S vhodnými predpokladmi som sa asi narodil. Musíte cítiť gól bez pozerania, čo sa jednoducho nenaučíte. Správne inštinkty som si však vypestoval z úplných zárodkov. Rozvíjal som ich pri ďalších športoch, ktoré som ovládal. Tiež mi pomohlo sledovanie majstrov nášho remesla, často som pri ňom načerpal užitočné tipy," spomínal v knihe autora Karla Knapa o legendárnom útočníkovi nazvanej Môj najslávnejší únik.
Pri streľbe je z jeho pohľadu zásadnou kombináciou rýchlosti a sily. "U väčšiny hráčov prevláda jedna zložka, tí najlepší vynikajú v oboch. Ja som sa dokázal odpútať od brániaceho súpera a nachádzal vhodný okamih, kedy som mohol prekvapiť brankára. Išlo o okamžité vypustenie puku bez prípravy. Najčastejšie som používal bleskovú ranu zápästím," uviedol Nedomanský , najlepší strelec reprezentácie v histórii.
Jeho kritici tvrdili, že na ľade pôsobí príliš individualisticky. Sám pripúšťa, že kanonier musí byť trošku sebec. "Potrebuje sa maximálne pripraviť na príležitosť, ktorá nastane a už sa nevráti. Z troch šancí by mal aspoň jednu premeniť. Nesmie iba páliť smerom na bránku, musí chcieť dať gól," zdôraznil Nedomanský.
Razí názor, že športovcovi v kariére pomáha, keď si vyberie a nasleduje nejaký vzor. Tým jeho bol vynikajúci švédsky univerzál Sven "Tumba" Johansson. "Zaujal ma svojim výzorom, tvorivou hrou. Imponovala mi jeho postava, ladný sklz a palicová technika. Obklopovala ho výnimočná aura," zdôvodnil Nedomanský svoju voľbu.
Spoločná fotka
Pri prvej príležitosti sa v 21 rokoch na majstrovstvách sveta vo Fínsku v roku 1965 osmelil a Johanssona oslovil. "Po víťazstve nad Švédskom 3:2 som za ním prišiel a požiadal ho o spoločnú fotografiu. Turnaj sa práve končil, písal sa 14. marec, mal som narodeniny, on skóroval," má Nedomanský starostlivo uložené v pamäti.
"Napadlo mi, že to môže byť jeho posledný šampionát a že by sme si mohli urobiť fotku. Niečo také sa vtedy bežne nerobilo. Len som pri náhlom vnuknutí využil šancu, vďaka čomu mám večnú pamiatku. Videl som, že mu môj záujem nebol nepríjemný. Chytil ma okolo ramien, čo ma ohromne potešilo. Pekný zážitok. Veľmi som si jeho správanie vážil," ocenil Nedomanský aj po rokoch stretnutia so svojím idolom.
Do zámoria sa dostal len vďaka odvážnemu kroku v podobe emigrácie v roku 1974. S hokejom prežil mnohé. Moment, ktorý by z kariéry vyzdvihol nad ostatných, vyberal ťažko. "Zo zrejmých dôvodov pre mňa vždy boli pamätné zápasy proti Rusom. Ešte niečo viac pre mňa ale znamenajú tímy, ktoré ma podporili. Získal som tu rad kamarátov medzi spoluhráčmi, ktorí ma podporovali.
To som z Československa príliš nepoznal. Keď som tam mal vtedy problémy, bol som na to sám. Nikto mi nepomohol, ani v mojom tíme," uviedol Nedomanský v novembri 2019, keď bol uvedený do Siene slávy v Toronte.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
