Ocitol sa sekundy od tragédie: Gigantická legenda F1 mohla prísť o život príšerným spôsobom
Sir Jackie Stewart Zdroj: SITA/AP/Luca Bruno 
MILTON - Sir Jackie Stewart, ktorý 11. júna oslávi 85. narodeniny, získal tri tituly majstra sveta vo formule 1, šesť z deviatich sezón v F1 ukončil na stupňoch víťazov, celkom vyhral 27 pretekov a má nemalé zásluhy na zvýšenie bezpečnosti na pretekárskych tratiach.
Muž, prezývaný Lietajúci Škót, ktorého v roku 2001 kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu, sa pretekov majstrovstiev sveta stále zúčastňuje ako komentátor alebo ako ambasádor reklamných partnerov. Aj napriek menšiemu vzrastu je stále neprehliadnuteľnou postavou. Ako správny Škót často chodí odetý do kockovaných nohavíc, saka alebo aspoň čiapky.
Pretekanie najskôr nebolo na programe dňa i života
Narodil sa 11. júna 1939 v Miltone. Až do svojich 21 rokov sa automobilovému pretekaniu aktívne nevenoval, napĺňala ho športová streľba. V roku 1960 bojoval o miesto v olympijskom tíme britských skeetarov. Lenže mal smolu, na letenku na olympiádu v Ríme bolo treba o jeden jediný zásah do asfaltového holuba navyše.
Až potom sa Jackie obrátil k motoristickému športu, ktorý síce mal v rodine Stewartovcov väčšiu tradíciu, ale zase výrazne menšiu podporu mamičky Jeannie. Všetkým mužom v jej domácnosti bola ale vlastná posadnutosť rýchlosťou.
Prvých pretekov sa Stewart zúčastnil v roku 1961. Spočiatku kvôli matke jazdil pod pseudonymom - zvolil si slovnú hračku A.N. Other (teda v angličtine "ten druhý"). Po troch rokoch menej významných pretekov sa stretol s Kenom Tyrellom, bývalým britským pilotom a konštruktérom formulí. Svojej šance sa chopil a ďalej už bola cesta do najvyšších poschodí motoršportu otvorená.
Pri testovaní Tyrellovej formuly 2 s prehľadom rozdrvil konkurenciu, z následných ponúk zvolil tím BRM a v následnom roku absolvoval premiérovú sezónu vo formule 1. Prvého víťazstva sa dočkal v siedmych pretekoch a na konci sezóny sa radoval z celkovej bronzovej priečky.
V ďalších dvoch rokoch síce súperi tímu BRM technicky odskočili a Stewart dokázal zvíťaziť len v jediných pretekoch, lenže potom do jeho života znova vstúpil Ken Tyrell. Vtedy dvadsaťosemročný Škót dal prednosť jeho ponuke pretekaniu s vozidlom Matra pred Ferrari a v ročníku 1968 nestačil len na Grahama Hilla s Lotusom.
Rok nato zvíťazil v šiestich pretekoch a prvýkrát sa stal majstrom sveta. Následne síce musel pretrpieť jednu sezónu za volantom náhradného vozidla March (šieste miesto), v roku 1971 sa ale s novým monopostom Tyrell vrátil na víťaznú vlnu a vybojoval druhý majstrovský titul. Úspešné duo Tyrell-Stewart potom v roku 1972 zvládlo vybojovať striebro a v roku 1973 ešte tretie a posledné majstrovské vavríny.
Nešťastie priateľa mu vzalo chuť do pretekania
Do posledných pretekov smutnej sezóny 1973, Veľkej ceny USA, ktorá mala byť jeho stou Veľkou cenou v kariére, pritom Jackie ani nenastúpil. Silu a chuť do pretekania mu vzalo nešťastie priateľa a stajňového kolegu Francoisa Ceverta, ktorý vo Watkins Glen zahynul pri tréningu. Stewart sám skôr takmer prišiel o život v Belgicku v roku 1966, keď sa kokpit jeho prevráteného vozidla začal plniť benzínom a von ho v poslednej chvíli vytiahli súperi Hill a Bob Bondurant.
Aj preto sa zaslúžil o vylepšenie jazdeckých kombinéz, zvýšenie ochrany proti ohňu a zavedenie ďalších pasívnych ochranných prvkov na okruhoch. Napriek tomu nebol ušetrený ďalších rán osudu. V roku 1970 ťažko niesol tragickú smrť svojich dobrých priateľov, pretekárov Jochena Rindta a Piersa Couragea.
Po Cevertovej smrti v roku 1973 okamžite ukončil aktívnu kariéru. V nasledujúcich rokoch aspoň komentoval preteky pre televíziu a občas testoval niektoré monoposty. V rokoch 1997 až 1999 so synom Paulom viedol vlastný tím F1, ktorý neskôr prevzala automobilka Jaguar.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
