Nedeľa, 19. máj 2024, meniny má Gertrúda, zajtra Bernard.

Weiss: Slovensko získalo výkonmi na MS veľký rešpekt

Vladimír Weiss Zdroj: športky

BRATISLAVA - Postupom do osemfinále majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike sa zverenci trénera Vladimíra Weissa zlatými písmenami zapísali do futbalových dejín Slovenska. Ich senzačné víťazstvo nad vtedy ešte úradujúcim majstrom sveta Talianskom 3:2 šokovalo celý svet a podľa odborníkov bolo najpozitívnejšou reklamou pre krajinu pod Tatrami vo svete.

Podľa Vladimíra Weissa svet vďaka triumfu nad Talianmi spoznal Slovensko, zistil, kde táto krajina leží a akí futbalisti si obliekajú jej reprezentačný dres.

Vyberte dva okamihy z roku 2010: jeden taký, ktorý by ste už nikdy pri futbale nechceli zažiť, a druhý, ktorý by ste neváhali zažívať aj stokrát v kariére.

"Taký okamih, ktorý by som nechcel pri futbale zažiť, z tohto roka ani nemám. Alebo inak: nemôžete povedať, že toto by som už nikdy v živote nechcel zažiť. Lebo ak poviem, že to a to už nechcem zažiť, hneď by sa mi to stalo. Takže takú chvíľu nemám. Čo by som chcel zažiť aj stokrát? Najlepší pocit som mal po výhre 1:0 nad Ruskom v kvalifikácii na ME 2012. Vtedy som bol ako tréner najšťastnejší. Mal som dobrý pocit z dobrej roboty. Prostredie je tam ťažké a náročné. Poznám ho z môjho pôsobenia v Saturne. Bol som presvedčený, že Rusov môžeme poraziť. Vyhrať v Rusku pri ich medzinárodnom lobingu, ekonomickej sile, navyše, keď teraz dostali ešte aj svetový šampionát o osem rokov, to je ohromná vec."

Čo ste si okrem postupu do osemfinále MS a historického úspechu slovenského futbalu priniesli z Afriky? Napríklad nejaký osobný talizman, resp. iné dojmy z dejiska šampionátu?

"Ani neviem. Nejaké suveníry? Ja nie som človek, ktorý si odkladá dresy, vlajky a iné suveníry. Ja som to všetko porozdával. Z Afriky, dá sa povedať, že nemám prakticky nič. Nechal som to na malého Vlada. Je to aj jeho spomienka. Jeho zážitok, ale ja nežijem zo spomienok."

Po MS ste rozhodli vyradiť z reprezentácie niekoľkých hráčov. Hoci ste ich nikdy nemenovali, podľa určitých indícií sa dá vytušiť, o koho ide. Čo vás viedlo k tomuto kroku, respektíve v čom vás títo futbalisti na MS sklamali?

"Niektorí skončili prirodzenou cestou. Aj vzhľadom na vek, aj vzhľadom na určitú zmenu v kádri. Či to bol Kozák, Martin Jakubko, Martin Petráš. Niektorí aj preto, že v klube nehrávali. Presedeli pol roka na lavičke, respektíve v súčasnosti nemajú klub. Ostatní hráči sú v kádri a život beží ďalej. Nerobil by som z toho veľkú vedu ani senzáciu. Namiesto nich dostali šancu niektorí iní hráči. Mladší a perspektívnejší. Napríklad Kucka sa dostal do mužstva až počas prípravy na MS. S kariérou skončil Zdeno Štrba. Po zranení sa vrátil Miroslav Karhan. V kádri máme dvoch - troch skúsených hráčov. Ako zodpovední ľudia však musíme riešiť veci, kde nás najviac tlačí topánka. Kde nám jedno koliesko v tom organizme chýba. V našom prípade je to otázka defenzívneho stredopoliara. Preto chceme vybaviť slovenské občianstvo pre Karima Guédého, ktorý by nám, podľa mňa, na tomto poste určite pomohol. Jeho fyzický fond je nevyčerpateľný. Na tejto veci teraz musíme intenzívne pracovať, nie sa stále vracať do minulosti."

Akú najkrajšiu gratuláciu ste dostali po návrate z úspešných majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike?

"Pre mňa vždy boli najlepšie a najkrajšie okamihy, že keď som sa prechádzal s manželkou po meste, alebo keď som išiel niekde na večeru či na kávu - a zastavili nás obyčajní ľudia, ktorí mi ďakovali. Pristavili sa pri nás ľudia, ktorých som ani nepoznal, a ďakovali mi za výkony v Afrike. Stačilo, keď mi povedali: Vlado, bola to dobrá robota. Pán tréner, potešili ste nás. To bolo pre mňa najväčšie zadosťučinenie za všetko, čo som s mužstvom prežil. Myslím si, že výsledkami na MS sme podali slovenskému futbalu takú pomocnú ruku ako nikto a nikdy predtým. Aká bude na toto všetko odozva, to už nezáleží iba na mne a futbalistoch slovenskej reprezentácie. Tam musia podať pomocnú ruku aj iní. Najmä štát, vláda tejto krajiny a tiež ľudia, ktorí v súčasnosti vedú slovenský futbal. Verím tomu, že sa tu niečo zmení. Začalo pracovať nové vedenie SFZ. Bude záležať, ako a či nájdeme spoločnú reč. Moje motto po zmenách na zväze je: Čo bolo dobré zo športového hľadiska nechajte na nás - na trénerov. V tom, čo robíme, bolo predsa veľa dobrých vecí. Čo bolo zlé, čo treba zlepšiť, zlepšujme spoločne. Snažme sa to napraviť spoločne. Či si niekto z tohto nášho vystúpenia zoberie to dobré, ukáže až najbližšia budúcnosť."

Čo vás najviac baví na práci trénera reprezentačného mužstva a naopak, čo vás najviac okráda o spánok?

"Najviac mi chýba ihrisko. Tým sa vôbec netajím. Chýba mi práca s hráčmi, kontakt s nimi. Lebo deň je veľmi dlhý a práca reprezentačného trénera je väčšinou kancelárska. Alebo sú to výjazdy za hráčmi do zahraničia, čo nie je vôbec jednoduché. Vycestujete za konkrétnym hráčom do zahraničia a ten hráč vôbec v stretnutí nenastúpi. Stalo sa mi aj to... Potom je to tiež sledovanie a rozbor zápasov. Súčasná technika mi umožňuje spojiť sa cez internet a satelit s kýmkoľvek. Vďaka tomu mám prehľad o každom hráčovi. To je veľká výhoda. Prakticky každého hráča mám zmapovaného. Doma aj v práci mám špičkovú videotechniku, ktorá mi umožňuje sledovať prakticky všetky futbalové zdroje z celého sveta. Z tohto pohľadu je to zábavná robota, ale mňa to úplne nenapĺňa. Chýba mi ihrisko, každodenný kontakt s hráčmi. Viem si predstaviť, že by som bol trénerom reprezentácie aj ligovému tímu. Určite sa to dá urobiť k spokojnosti oboch strán. Uvediem príklad Guusa Hiddinga, ktorý súčasne trénoval Chelsea aj ruskú reprezentáciu. Veď v tom termíne, keď si on plnil reprezentačné povinnosti, mali kluby voľno. Dá sa ten čas správne rozdeliť medzi klub a reprezentáciu. Nie je to síce jednoduché, ale ide to. Podľa mňa z takej kombinácie trénerského pôsobenia by mali obe strany úžitok."

Dostali ste nejaké ponuky zo zahraničných alebo slovenských klubov?

"Ponuky som mal, ale v súčasnej situácii je to zložité. Z klubového hľadiska je to ťažké, pretože manažment špičkových klubov vyžaduje od svojho trénera, aby bol 24 hodín k dispozícii klubu. Máloktorý špičkový klub súhlasí s tým, že hlavný tréner každý mesiac na týždeň alebo na desať dní odíde preč. Skôr by sa to dalo uplatniť v slovenských pomeroch. U nás by to bolo jednoduchšie, ale aktuálna situácia je zatiaľ taká, že som na plný úväzok reprezentačným trénerom slovenských futbalistov. V tejto chvíli však neviem povedať, čo prinesie najbližšia budúcnosť, kam budú smerovať moje kroky."

Nadobudli ste pocit, že postupom do osemfinále MS sa slovenský futbal pohol smerom dopredu z hľadiska akceptácie na medzinárodnej scéne? Prejavuje sa to povedzme už teraz v ďalšej kvalifikácii o postup na ME 2012 do Poľska a na Ukrajinu?

"Určite máme väčší rešpekt. Každý vie, že Slovensko hralo na majstrovstvách sveta. Každý vie, že Slováci poslali z MS domov Talianov. To je výsledok, ktorý obletel svet. Preto súperi majú voči nám rešpekt. Navyše, hráči, ktorí sú lídrami v našej reprezentácii, či je to Mucha, Škrtel, Hamšík, Karhan a niektorí mladší hráči, sú už lídrami aj vo svojich zahraničných kluboch. Sú to futbalisti, ktorí prakticky každý tretí deň hrajú ťažké zápasy, čo sa prenáša aj do ich skúseností. Samozrejme, máme v mužstve aj veľa mladých chlapcov, ktorí sa ešte musia učiť, ako sa stať veľkými hráčmi, ale ich drzosť, spontánnosť a priamočiarosť môžu slovenskej reprezentácii v budúcnosti veľmi pomôcť. Tí hráči získali obrovskú skúsenosť. Lebo majstrovstvá sveta sú vysokou školou futbalu. Hrajú na nich najlepšie mužstvá sveta. Hrajú na nich najlepší hráči. Stretnutia sú pred fantastickými divákmi a na fantastických štadiónoch. To všetko sú skúsenosti na nezaplatenie. Preto verím, že toto mužstvo ešte veľa dokáže, hoci kvalifikačná skupina o postup na ME je mimoriadne ťažká."

V užšom výbere na najlepšieho futbalistu za rok 2010 sa ocitlo trio z FC Barcelona: Lionel Messi, Xavi Hernánez a Andrés Iniesta. Chýba vám niekto v tomto menoslove? Aké by bolo vaše poradie najlepšej svetovej trojky a prečo?

"Nechýba mi tam nikto. Ja som do tej trojice dal Cristiana Ronalda. Neviem, či nie na 3. miesto. Pretože, čo sa týka ofenzívy, s Messim sú najlepšími hráčmi. Čo oni dvaja vystrájajú v zápasoch, to je zážitok sledovať. Ako jeden, tak aj druhý. Messimu patrí právo byť najlepším hráčom sveta. Aj keď Iniesta a Xavi sú výborní hráči, ale Messi je ten, ktorý dáva góly, ktorý zabáva divákov. Preto pre mňa je on najlepším hráčom sveta."

Máte na prahu nového kalendárneho roka tri futbalové méty, ktoré túžite v priebehu budúceho roka naplniť?

"Keď chcete tri čisto futbalové méty, tak v prvom rade je to túžba, aby sa konečne začal budovať futbalový štadión. To je bod číslo jeden pre celý slovenský futbal. Ten štadión nebude ani pre mňa, ani pre mojich hráčov, ale bude najmä pre futbal na Slovensku. Druhá túžba je, aby kľúčoví hráči reprezentácie boli zdraví, aby boli plní sily do ďalších kvalifikačných bojov, ktoré nás v boji o postup na ME čakajú. Najskôr musíme zvládnuť dvojzápas s Andorrou. To by bolo istých šesť bodov. Bez toho sa nedá hrať úspešná kvalifikácia. Želám si, aby hráči boli plní sily a odhodlania aj do tých záverečných štyroch ťažkých jesenných stretnutí o postup na ME 2012. A tretia méta? Aby záver budúceho roka bol radostný, čo v našich podmienkach znamená byť úspešný. A úspešný záver roka bude vtedy, keď postúpime ďalej v kvalifikácii ME 2012, či už priamo z 1. miesta alebo cez baráž. To sú méty, ktoré si teraz pred seba staviam - a ktoré chcem splniť. Bez ich úspešnej realizácie by naše úsilie nemalo zmysel a táto kvalifikácia by nemala logiku."