Sobota, 18. máj 2024, meniny má Viola, zajtra Gertrúda.

Ferguson v ManUtd 25 rokov: Pre trénerskú prácu sa narodil

Alex Ferguson Zdroj: SITA

LONDÝN - Funkčné obdobie Alexa Fergusona na lavičke Manchestru United zavŕši v nedeľu 6. novembra 2011 štvrťstoročie. Už počas svojho života trénerská legenda s titulom "Sir" si vyslúžila obdiv más pre svoju flexibilitu, neoblomnosť a cieľavedomosť, ktoré jemu i "červeným diablom" vyniesli spolu 27 veľkých titulov.

V roku 1986 prišiel na Old Trafford Ferguson s cieľom odvrátiť dominanciu odvekého rivala z FC Liverpool, ako to sám nazýval - "zosadiť ich z bidla". Vtedy 47-ročného trénera vycvičili pre vrcholový futbal roky klubového i reprezentačného koučovania v rodnom Škótsku, kde sa tešil s FC Aberdeen z ligových i pohárových úspechov, pričom s ním vyhral aj Pohár víťazov pohárov v sezóne 1982/83.

Prekonať Pool nebola v tom čase maličkosť - "The Reds" boli tímom, ktorému sa podaril prvýkrát po roku 1971 získať v tej istej sezóne pohárový i ligový primát a v roku 1986 mal na konte 16 titulov anglického majstra oproti skromným siedmim s visačkou ManUtd. Systematická práca Fergusona však priniesla ovocie. V nedeľu, keď odkoučuje na lavičke svoj v poradí 1409. duel, si môže povedať, že v minipretekoch v počte ligových titulov má priebežne navrch - "červení diabli" dnes rátajú 19, Pool iba 18 titulov anglického šampióna.

Škót však nelenil v zbieraní trofejí ani mimo najvyššej súťaže - osobnú i klubovú vitrínu mu zdobí 5 prvenstiev v FA Cupe, v Ligovom pohári triumfoval štyrikrát, zaknihoval si dvojnásobný úspech v Lige majstrov (1998/99 a 2007/08), raz s United vyhral PVP (1990/91), raz európsky Superpohár (1991), raz Interkontinentálny pohár (1999) a všetko doplnil aj triumfom na MS klubov (2008).

"Je to génius. Vo súčasnom futbale máte mnoho šikovných mladých trénerov, ale on má vzácnu danosť - dlhovekosť. Pre trénerskú prácu sa narodil, bol vždy trpezlivý a od začiatku prejavoval svoj talent," charakterizoval Fergusona ďalší Sir, nemenej známy Bobby Charlton.

V čase, keď prevzal 6. novembra 1986 mužstvo z Old Traffordu, neexistovala ešte Liga majstrov, ani anglická súťaž vo svojej súčasnej lukratívnej podobe, ľudia viac stáli počas zápasov na štadióne, než ich sledovali sediac v televízii, brankári ešte mohli chytať do rúk malú domov či autové vhadzovania. Priebežné zmeny, ktoré pretvorili podobu futbalu na ihrisku i v jeho postavení ako spoločenského fenoménu, však dokázal Ferguson spracovať a využiť ich smerom k dosahovaniu úspechov. Nijaký z anglických trénerov toho toľko neprežil bez toho, aby mu spoločenské zmeny, športová forma, nabaženosť úspechmi alebo ich kombinácia neznamenali trénerský koniec. Z tých 21 trénerov, ktorí spolu s ním viedli v roku 1986 prvoligové tímy - je aktívny už len Kenny Dalglish, aj ten si však dal pred návratom na lavičku Liverpoolu 11-ročnú pauzu od trénovania.

"Samozrejme, musel som tvoriť nový tím, keď som do United prišiel. Urobili sme veľa veľkých rozhodnutí a dobre sme poupratovali. V tom čase nebola v mužstve prítomná žiadna víťazná nálada, nebolo čo obhajovať a hráčom sme o trofejách ani nerozprávali. Bol to čas tvrdej roboty," spomína na časy minulé Ferguson.

Prvé ovocie sa potom dostavilo výhrou v FA Cupe v roku 1990 a všetko sa začalo dostávať do želaných koľají. Ferguson dokázal "ukočírovať" talenty i temperamentné hviezdy - pod jeho rukami prešli na výslní David Beckham, Ryan Giggs, Eric Cantona, Bryan Robson, Wayne Rooney, Ruud van Nistelrooy či Cristiano Ronaldo. V prípade, keď však nedokázal nájsť rovnaký tón so svojím zverencom, rýchlo mu ukázal cestu - rozprávať by o tom mohli Roy Keane, Beckham, van Nistelrooy, ale aj Cristiano Ronaldo. Nie vždy si dával servítku pred ústa, rozhodil si to aj renomovanou BBC, s ktorou nekomunikoval, prednedávnom však s ňou zakopal vojnovú sekeru.

Vo svojom tíme dokázal nájsť miesto i úlohy pre vyčnievajúcich odchovancov z vlastnej liahne a štruktúru doplniť perspektívnymi novými akvizíciami, nájdenými na Ostrovoch i mimo nich. Rozostavenie dokázal tiež meniť podľa potrieb, ktoré si vyžadoval svetový futbal - najprv preferoval 4-4-2, po roku 2000 krátko experimentoval so 4-5-1 a v súčasnosti sa s variáciami ustálil pri 4-2-3-1.

Najväčšiu súťažnú radosť zrejme zažil Ferguson vo finále Ligy majstrov 1998/99, keď dvoma gólmi v nadstavenom čase zdolali jeho hráči Bayern. V kontraste s tým je pravdepodobne najväčší výsledkový šok z aktuálnej sezóny, keď si United spôsobili storočnú hanbu, a to na vlastnom trávniku. S mestským "nenávideným" rivalom z Manchestru City prehrali 23. októbra 1:6. "Toto je najhorší deň v histórii klubu. Ani ako hráč si nepamätám, že by môj tím prehral 1:6. Nemôžem tomu uveriť," povedal vtedy populárny Fergie.

Odísť chcel len raz, zvažoval koniec po sezóne 2001/02, ale nakoniec zmenil svoje rozhodnutie. Odvtedy je znovu súčasťou európskej futbalovej scény jeho drsný pohľad cez okuliare, intenzívne žuvanie žuvačky počas zápasov a nefalšovaná radosť z gólov. Zatiaľ nevedno, dokedy.