Z Jihlavy ho poslali do Košíc ako nepotrebného: Z nechceného sa stala absolútna ikona
Legendárny hokejový brankár Jiří Holeček Zdroj: Profimedia 
PRAHA - Fakír, Živé lano či Mr. Butterfly – všetky tieto prezývky si vďaka svojej mrštnosti, rýchlej práci nôh a neortodoxnému štýlu vyslúžil hokejový brankár Jiří Holeček, ktorý v 70. rokoch patril k základným pilierom československej reprezentácie.
Tej pomohol k deviatim medailám z majstrovstiev sveta vrátane troch zlatých, okrem toho má aj striebro a bronz z olympijských hier. Najlepší brankár piatich svetových šampionátov, ktorý bol päťkrát vybraný aj do All-star tímu turnaja, oslávi 18. marca 80. narodeniny.
"Holeček je najlepší brankár na svete. Lepší ako Dryden, Plante alebo Treťjak. Proste najlepší," tvrdil o gólmanovi s vynikajúcimi reflexmi a povestným rozklekom slávny kanadský kanonier Bobby Hull.
"Pohyblivosť jeho kĺbov bola obrovská, pripadá mi, že Dominik Hašek je nasledovníkom jeho štýlu," dodával Holečkov reprezentačný spoluhráč Jiří Holík.
V drese s levíkom na prsiach odchytal víťaz Zlatej hokejky z roku 1974, ktorého zdobila typická laminátová maska, 164 stretnutí, čo je doteraz brankárske maximum.
Okrem troch titulov majstrov sveta z rokov 1972, 1976 a 1977 sa člen Siene slávy svetového i českého hokeja podieľal na ďalších piatich striebrách a jednom bronze z MS, zahral si aj na pamätnom Kanadskom pohári 1976. Žiaril hlavne vo vypätých zápasoch so sovietskou zbornou, ktorej útočníkov svojimi zákrokmi často doháňal k zúfalstvu.
Najvyššiu súťaž si Holeček prvýkrát vyskúšal v sezóne 1964/65 vo farbách Košíc, kam ho ako nadbytočného poslala počas vojenskej služby Dukla Jihlava. Po desiatich rokoch na východe Slovenska prestúpil v roku 1973 do pražskej Sparty a aj tu sa stal miláčikom tribún.
Tím z Holešovíc doviedol k jednému druhému a dvom tretím miestam, celkom si počas 14 ligových sezón pripísal 488 stretnutí. Na sklonku kariéry pôsobil v Mníchove a Essene, uzavrel ju v roku 1981.
Potom si absolvent FTVS vyskúšal rolu kouča, viedol napríklad reprezentačnú šestnástku či Sapporo, ale predovšetkým sa venoval výchove talentovaných brankárov. Svoj rukopis zanechal na kariérach radu vychádzajúcich hviezd na čele s Petrom Břízom či Dominikom Hašekom.
Aj keď sa z hokejového diania na čas vytratil a vrhol sa na prácu v reklame, neskôr sa k nemu vrátil ako televízny komentátor alebo ako tréner.
Na minútu to nie je zlé
Pražský rodák začínal s hokejom na zamrznutých žižkovských rybníkoch, v lete hral futbal. V 12 rokoch nastúpil do Tatry Smíchov, ale po niekoľkých zápasoch v bránke sa presunul do útoku.
Tam sa však rovnako ako pri následnom angažmáne v Bohemians neuchytil, a tak sa po príchode do Slavie v roku 1958 vrátil medzi tri tyče. Červenobiel&ch vytiahol z divízie až do druhej ligy a hokej definitívne dostal prednosť pred futbalom.
"Veľmi som chcel ešte vyhrať olympiádu a nastúpiť v NHL, zaistiť sa. Hull sa ma raz pýtal, aký mám plat. Keď sa to dozvedel, povedal, že na minútu to nie je zlé," povedal otec dcéry Jany a syna Jiřího o svojich nesplnených snoch.
- Autor: © Zoznam/
- Zdroj: ČTK
